[ホームページに戻る] [目次に戻る]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「北海道エスペラント大会」
(第41号、2007年(平成19年)4月10日(火)アイヌ語ペンクラブ発行 1ページ〜3ページを引用)
(第41号日本語版、2007年(平成19年)6月30日(土)アイヌ語ペンクラブ発行 1ページを引用) 

Dai-70-Kai Hokkaido-Esuperanto-Taikai
北海道エスペラント大会


La 70a Hokkajda Kongreso de Esperanto

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


2006 pa 9 cup 30 to ta, Satporo ta "Dai-70-Kai Hokkaidoo-Esuperanto-Taikai" an ruwe ne.
2006 パ 9 チュ 30 ト タ、 札幌 タ 「第70回北海道エスペラント大会」 アン ルウェ ネ。
2006年9月30日(土)に札幌で第70回北海道エスペラント大会が開かれました。
La 30an de septembro 2006 en la urbo Sapporo okazis la 70a Hokkajda Kongreso de Esperanto.

Esuperanto itak ye utar usa oka mosir or un usa oka itak eyam pe ne ruwe ne.
エスペラント イタ イェ ウタ ウサ オカ モシ ウン ウサ オカ イタ エヤ ペ ネ ルウェ ネ
エスペラントを使う者は、世界中の色々なことばを大切にするものです。
Esperantisto respektas diversajn lingvojn en la diveraj landoj.

Kani ka neno ku=yaynu kusu, Sirawoi un Ôsuga Rueko katkemat tura Niptani un Kayano Sirô nispa "aynuitak Hukkô-undô" oruspe ye kuni ku=nisuk ruwe ne.
カニ カ ネノ クヤイヌ クス、 シラウォイ ウン 大須賀るえ子 カッケマッ トゥラ ニタニ ウン 萱野志朗 ニパ 「アイヌイタ 復興運動」 オルペ イェ クニ クニス ルウェ ネ。
私もそう思いますので、白老の大須賀さんと二風谷の萱野さんに「アイヌ語復興運動」のお話をお願いしました。
Mi ankaŭ estas samideano, tial mi petis pri la prelego de revivigi la ajnuan lingvon s-ron KAYANO Siroo (Prononcu: KAJANO Ŝiroo), la ajnuo, el vilaĝo Nibutani kaj s-inon OOSUGA Rueko, la ajnuino, el la urbeto Ŝiraoi.

Ôsuga katkemat oruspe anakne "Sirawoi ta aynuitak a=ehanokkar" ne ruwe ne.
大須賀 カッケマッ オルペ アナネ "シラウォイ タ アイヌイタ アエハノッカ" ネ ルウェ ネ。
大須賀さんのお話のテーマは、 「白老でアイヌ語を学ぶ」です。
La temo por la prelego de s-ino OOSUGA estas "Oni lernas la ajnuan lingvon en la urbeto Ŝiraoi".

Ôsuga katkemat razio-kôza or ta aynuitak epakasnu wa Sirawoi ta 1998 pa wano "ekiroroan kor isayka no aynuitak i=epakasnu usi (kyôsitu)" or ta i=epakasnu wa, itak=an ro" sekor a=ye taikai eun ne kyôsitu orun utar payere ruwe ne.
大須賀 カッケマッ ラジオ講座 オ タ アイヌイタ エパカヌ ワ シラウォイ タ 1998 パ ワノ "エキロロアン コ イサイカ ノ アイヌイタ イエパカヌ ウシ (教室)" オ タ イエパカヌ ワ、 イタカン ロ" セコ アイェ 大会 エウン ネ 教室 オルン ウタ パイェレ ルウェ ネ。
大須賀さんは、ラジオ講座でアイヌ語を教えたり、白老で1998年に「楽しくやさしいアイヌ語教室」を開き、メンバーを弁論大会に出しました。
S-ino OOSUGA gvidis la ajnualingvan kurson en radiofonia programo, en la urbeto Ŝiraoi ekde 1998 instruas ajnualingvon en la lernejo por lerni ajnualingvon ĝoje kaj facile kaj faris, ke la lernantoj iru la ajnualingvan oratoran konkurson nomita "itak=an ro (la signifo: Ni parolu)" ajnualingve.

Ôsuga katkemat "pon horkew kamuy yayeyukar" ye ruwe ne.
大須賀 カッケマッ "ポン ホケウ カムイ ヤイェユカ" イェ ルウェ ネ。
大須賀さんは、「エゾオオカミの小神の自叙伝」をやってくれました。
S-ino OOSUGA prirakontis kun unika melodio la ajnuan versa-rakonton "pon horkew kamuy yuyeyukar (la signifo: Dio Lupeto sin prirakontis)".

Etoko ta Sirawoi un Ueno Muytekun huci ne kamuyyukar ye ruwe ne.
エトコ タ シラウォイ ウン 上野 ムイテクン フチ ネ カムッユカ イェ ルウェ ネ。
以前に、白老の上野ムイテクン媼(おうな)が、この神謡をやっていました。
Iam Avino UENO Muytekun el la urbeto Ŝiraoi prirakontis kun la melodio tiun kamujjukaron*.
*NOTE: kamujjukaro estas unu speco el ajnuaj versa-rakontoj, en tiu la ajnua dio sin prirakontas.

"Aynu-Sin'yôsyû" ka ta an "pon horkew kamuy yayeyukar 'hotenao'" neno an kamuyyukar ne ruwe ne.
"アイヌ神謡集" カ タ アン "ポン ホケウ カムイ ヤイェユカ ホテナオ" ネノ アン カムッユカ ネ ルウェ ネ。
アイヌ神謡集「小娘の神が自ら歌った謡『ホテナオ』」と似たような神謡です。
"pon horkew kamuy yayeyukar 'hotenao'", kiun enhavas la aina versa-rakontaro "Ainaj Jukaroj (Ainu-Sin'joosjuu)", estas simila al tiu kamujjukaro.

KAYANO nispa oruspe anakne "aynuitak a=pirasa kuni!" ne ruwe ne.
萱野さんのお話のテーマは、「アイヌ語を普及するために!」です。
"Pon horkew kamuy yayeyukar 'hotenao'", kiun enhavas la ajnua versa-rakontaro "Ajnuaj Jukaroj (Ainu-Sin'joosjuu)", estas simila al tiu kamujjukaro.


Ene hawean hi; "k=onaha-po Sigeru nispa kokkaigiin ne hi ta tokuye IGARASI Kôzô nispa-po naikaku-kanbô-tyôkan ne wa hosyuha kocaranke ayne 'Aynu-Bunka-Sinkôhô' a=kar ruwe ne," sekor an oruspe ye ruwe ne.
エネ ハウェアン ヒ; "コナハポ 茂 ニパ 国会議員 ネ ヒ タ トクイェ 五十嵐広三 ニパポ 内閣官房長官 ネ ワ ホユハ コチャランケ アイネ アイヌ文化振興法 アカ ルウェ ネ、" セコ アン オルペ イェ ルウェ ネ。
萱野志朗さんは、亡くなったお父さんの茂さんが国会議員であった時に、茂さんの親友だった故五十嵐広三さんが内閣官房長官で、保守派と調整して苦労して「アイヌ文化振興法」を実現したという話をしてくれました。
Li diris jene; "Kiam mia mortinta patro Sigeru (prononcu: Ŝigeru) estis parlamentano, lia veramiko, la bedaŭrara s-ro IGARASI Koozoo estas kabineta ĉefsekretario, kaj akre diskutis kun konservativa forto, fine oni faris la leĝon "Ajnu-Bunka-Sinkoohoo (la signifo: plivigliga leĝo por ajnua kulturo)".


Orowano, Sirô nispa anak aynuitak a=pirasa kuni "aynu itak tokku" neya oro ta aynuitak an "kôyôgo-hô" neya a=kar yak pirka sekor hawean.
オロワノ、 志朗 ニパ アナ アイヌイタ アピラサ クニ 「アイヌ イタ 特区」 ネヤ オロ タ アイヌイタ アン 「公用語法」 ネヤ アカカ セコ ハウェアン。
また、志朗さんは、アイヌ語普及のために「アイヌ語特区」やアイヌ語を含む「公用語法」を考えています。
Kaj s-ro Siroo diris, "Estas bone, ke por disvastigi la ajnualingvon oni faras la specialan politikon por la ajnua lingvo kaj la leĝon de oficiala lingvo enhavanta la ajnua."

Sine kur ene hawean hi; "aynuitak a=epakusnu kuni a=kar kampisos 'a=kor itak' neya aynuitak razio-kôza neya oro ta hyôzyungo sekor a=ye p isam.
シネ ク エネ ハウェアン ヒ; "アイヌイタ アエパクヌ クニ アカピソ アコ イタ ネヤ アイヌイタ ラジオ講座 ネヤ オロ タ 標準語 セコ アイェ イサ
聴衆から次のような意見がありました; 「アイヌ語テキスト『a=kor itak』やアイヌ語ラジオ講座には標準語というものがないが、
Iu diris jene: "Ne troviĝas la norma lingvo en la libro 'a=kor itak (la signifo: nia lingvo)' farita por lerni la ajnualingvon kaj en la ajnualinvga kurso en radiofonia programo.

Korka Heburai itak neno aynuitak a=pirasa kuni hôgen a=eyam kor hyôzyun-go a=kar yak pirka." sekor hawean.
カ ヘブライ イタ ネノ アイヌイタ アピラサ クニ 方言 アエヤ 標準語 アカカ。" セコ ハウェアン。
ヘブライ語のようにアイヌ語を普及するには、方言を大切にしつつも標準語が必要です。」
Sed estas bone, ke oni faras la norman lingvon zorgante pri dialekto por disvastigi la ajnualingvon kiel la hebrean".

Korka newaanpe hokampa oruspe ne ruwe ne.
カ ネワアンペ ホカパ オルペ ネ ルウェ ネ。
しかし、実現は難しいようです。
Sed tio estas malfacila demando.

Esuperanto itak ye utar ukoyki somo ki no ukoysoytak kunine nuye "Puraha-Sengen" sekor an kampi an ruwe ne.
エスペラント イタ イェ ウタ ウコイキ ソモ キ ノ ウコイソイタ クニネ ヌイェ 「プラハ宣言」 セコ アン カピ アン ルウェ ネ。
エスペラントを使う人が、争うことなく話し合いができるように世界中のことばのことを考えて、書かれてある「プラハ宣言」というものがあります。
Troviĝas la dokumento "La Manifesto de Prago" farita de Esperantisto por interparolo sen konflikto..

Aynu-Taimuzu hensyûtyô Hamada nispa en=kasuy kor, ne kampi aynu itak ani ku=nuye hine, Esuperanto-taikai or un arki utar eun ku=kore ruwe ne.
アイヌタイムズ 編集長 浜田 ニパ エンカスイ コ、 ネ カピ アイヌ イタ アニ クヌイェ ヒネ、 エスペラント大会 オ ウン アキ ウタ エウン クコレ ルウェ ネ。
これをアイヌ語で作って、エスペラント大会の記念品として配りました。これはアイヌタイムズの編集長浜田さんの協力で作ったものです。
Helpite de la ĉefredaktisto de "AinuTimes" s-ro HAMADA, mi verkis tiun dokumenton en ajnua lingvo, kaj donis ĝin al kunvenintoj al la Kongreso de Esperanto.

Ne kôen oruspe Internet ka ta ka ku=nuye ruwe ne.
ネ 講演 オルペ インターネット カ タ カ クヌイェ ルウェ ネ。
http://www5d.biglobe.ne.jp/~hel/kongre/70kon_ascii.htm
この講演の話は、インターネットにも書かれてあります。
Mi faras la aferon pri la prelego en jena TTT-ejo.

Ne oruspe eci=nu easkay ruwe ne.
ネ オルペ エチヌ エアカイ ルウェ ネ。
http://www.geocities.jp/tyoko39/70aHEL_koen.htm (japane)
講演の内容を聞くこともできます。
Vi povas aŭskulti la prelegon.


Se la aina-lingva-gazeto (Ainutimes) interesas vin, bonvolu kontakti al jeneKontakto por legi "Ainutimes" japana-lingve
Adreso
Nibutani 80-25, Biratoricho, Sarugun, Hokkaido, JAPAN 055-0101
Ainugo-pen-kurabu

Noto
1. Bonvolu kontakti per poŝtokarto al la adreso kun responda peco japana-lingve, se vi loĝas en Japanio.
2. Se vi ne povas kompreni japana-lingvon, bonvolu kontakti al mi () Esperante. Mi transsendas vian mesaĝon al ĉi-supra adreso japana-lingve.
3. Troviĝas ĝia japana-lingva versio krom orginala aina-lingva-versio.

Kontakto por kontribui aina-lingvan artikolon al "Ainutimes" kun japana-lingvo:
Adreso
Irifunecho 3-4-23, Otarushi, Hokkaido, JAPAN 047-0021
HAMADA Takasi

FAX
+81-134-24-9620

TTT-paĝo (japane):
http://www.geocities.jp/otarunay/


[目次に戻る] [ホームページに戻る]