[フォント選択1] [フォント選択2]
ホームページに戻る [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]
アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「シケㇾペニ (キハダ)」
(第18号、2001年(平成13年)6月21日(月)アイヌ語ペンクラブ発行 7~9ページ引用)

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。
La kopirajton havas Aynu-go-PEN-Krabu.

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
NOTO)1. Ruĝaj literoj estas latenaj aŭ la japanaj KATAKANA aine.
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。 相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
2. Ruĝaj kursivaj literoj estas pruntovortoj el japana lingvo. Aine ne troviĝas adekvataj vortoj.
3. 外来語は、日本語ローマ字の訓令式ローマ字で表記しています。
3. La fremdvorto estas skribita laŭ la maniero "kunrei-siki roomaĵi (japane)" de japana latina litero.
4. 山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. Literoj kun "ĉapelo" aŭ "cirkumflekso" estas longaj vokaloj de du moraoj longe japane.

5. 緑字は、エスペラント(語)です。
5. Verda literoj estas Esperantaj.

5. Nigra litero estas japana.



sikerpeni
シケㇾペニ

シケㇾペニ (キハダ)
felodendrono


Aynu utar anak rataskep or sikerpe omare wa e hine sito usi wa e ruwe ne.
アイヌ ウタㇻ アナㇰ ラタㇱケㇷ゚ オㇿ シケㇾペ オマレ ワ エ ヒネ シト ウシ ワ エ ルウェ ネ。

アイヌの人たちは、キハダの実を混ぜ煮に入れて食べたり団子につけて食べました。
Ainaj popoloj manĝis frukton de felodendrono enmetante ĝin en enmiksan kuiraĵon aŭ pastobulon.


Sikerpe kéra anak sino siw. arsuy k=e hi ta, siw pe he ne ya, tópen pe he ne ya, kéraha k=eramukoesikari.
シケㇾペ ケラ アナㇰ シノ シウ。 アㇻスイ ケ ヒ タ、 シウ ペ ヘ ネ ヤ、 トペン ペ ヘ ネ ヤ、 ケラハ ケラムコエシカリ。

キハダの実は、たいへん苦いものです。私は、一度食べた時に、一体苦いものだろうか、甘いものだろうかとその味にびっくりしました。
La frukto estas tre maldolĉa. Kiam mi manĝis ĝin unufoje, mi konsterniĝis pro gusto malklara kiel maldolĉa aŭ dolĉa.

Kawakami Matuko katkemat ene hawean hi; "Sikerpe k=e emaka kusu rataskep or sikerpe a=omare wa k=e eramiskari. húci anak muk rataskep ku=kar kor patek e=e sikerpe ku=supa kor en=koemaka sekor ye wa iruska."
川上まつ子 カッケマッ エネ ハウェアニ; 「シケㇾペ ケ エマカ クス ラタㇱケㇷ゚ オㇿ シケㇾペ ア・オマレ ワ ケ エラミㇱカリ。フチ アナㇰ ムㇰ ラタㇱケㇷ゚ ク・カㇻ コㇿ パテㇰ エ・エ シケㇾペ ク・スパ コㇿ エン・コエマカ セコㇿ イェ ワ イルㇱカ。」

川上まつ子さんは、次のように言いました:「キハダの実は私は嫌いだから、混ぜ煮に入れて食べたことがない。おばあさんは、バアソブの混ぜ煮を作るとそれだけをお前は食べてキハダの実を煮るといやがるといって怒りました。」
S-ino KAWAKAMI Macuko diris jene:"Mi malamas frukton de felodendrono, tial mi ne spertas manĝi tion enmetante ĝin en enmiksa kuiraĵo. Mia avino koleriĝis dirante, ke kiam ŝi faris enmiksan kuiraĵon el la grimpa planto, Codonopsis ussuriensis [latine] (baasobu [japane]), mi manĝas nur ĝin, aliflanke kiam ŝi enmetas frukton de felodendrono en la kuiraĵo, mi malamas manĝi ĝin.

AOKI Aiko katkemat ene hawean hi; "sikerpe neya yuktopakina neya sokoni or un an siwnin kapu neya turano a=popte wa a=ku ruwe ne. Sampe tasum ne ya, kinop tasum ne ya, nep ka tasum an kor a=ku ruwe ne.
青木愛子 カッケマッ エネ ハウェアニ; 「シケㇾペ ネヤ ユㇰトパキナ ネヤ ソコニ オルン アン シウニン カプ ネヤ トゥラノ ア・ポㇷ゚テ ワ ア・ク ルウェ ネ。 サンペ タスㇺ ネ ヤ、 キノㇷ゚ タスㇺ ネ ヤ、 ネㇷ゚ カ タスㇺ アン コㇿ ア・ク ルウェ ネ。」

青木愛子さんは、次のように言いました:「キハダの実とフッキソウとエゾニワトコの青い内皮と一緒に煎じて飲みました。心臓の病気やら、肝臓・腎臓の病気やら、何か病気があると飲みました。」
S-ino AOKI Aiko diris jene:"Oni kune dekoktas frukton de felodendrono, Pachysandra terminalis [latine] (hukkisoo [japane]) kaj bluan endodermon de sambuko (Sambucus sieboldiana [latine] , ezoniŭatoko [japane]), kaj trinkas tion.  Kiam troviĝas malsanoj kiel kormalsano, hepatmalsano kaj nefrmalsano, oni trinkas tion.

Poro-pet (Horobetu) or ta sikerpe a=suwe wa a=kónere wa, icari or un a=yanke wa piye a=uyna. Néwaanpe a=popte hine, wen-omkekar=an hi ta a=ku ruwe ne.
ポロ-ペッ (幌別) オッタ シケㇾペ ア・スウェ ワ ア・コネレ ワ、 イチャリ オルン ア・ヤンケ ワ ピイェ ア・ウイナ。 ネワアンペ ア・ポㇷ゚テ ヒネ、ウェン-オㇺケカㇻ・アン ヒ タ ア・ク ルウェ ネ。

幌別では、キハダの実を煮て潰して、笊(ざる)に上げて、種子を除きました。それを煮詰めて、喘息になった時飲みました。
En la urbeto Poro-pet (Horobecu) oni boligas kaj dispremas fruktojn de felodendrono, filtras ĝin per korbo, esceptas la semojn. Kaj oni boligas kaj densigas ĝin, kaj trinkas ĝin kiam oni havas astmon.


Sikerpeni kapu a=sospa wa, siwnin pe a=uyna wa kusuri ne a=kar.
シケㇾペニ カプ ア・ソㇱパ ワ、 シウニン ペ ア・ウイナ ワ クスリ ネ ア・カㇻ。

キハダの木の皮をはぎ、黄色いものを取って薬にしました。
Ainaj popoloj senŝeligas endodermon de felodendrono, deprenas la flavan aĵon kaj faras drogon el ĝi.

KAWAKAMI Matuko katkemat ene hawean hi: "Ku=sampe arka wa kusu sikerpe kap ku=popte wa ku=ku.
"川上まつ子 カッケマッ エネ ハウェアン ヒ: "クサンペ アㇻカ ワ クス シケㇾペ カㇷ゚ クポㇷ゚テ ワ クク。"

川上まつ子さんは、次のように言いました: 「胃が痛い時に、キハダの木の皮を煎じて飲みました。」
S-ino KAWAKAMI Macuko diris jene:
"Kiam mia stomako doloras , oni dekoktas ŝelon de felodendrono kaj mi trinkas ĝin.


NAKAMOTO Mutuko katkemat ene hawean hi: "Ku=honihi arka kor ku=kor totto sikerpeni kap kep wa siwnin pe uk. ... siwnin pe kerkeri wa wakka tura en=kure.
中本ムツ子 カッケマッ エネ ハウェアニ; 「ク・ホニヒ アㇻカ コㇿ ク・コㇿ トット シケㇾペニ カㇷ゚ ケㇷ゚ ワ シウニン ペ ウㇰ。 。。。 シウニン ペ ケㇾケリ ワ ワッカ トゥラ エン・クレ。」

中本ムツ子さんは、次のように言いました: 「おなかが痛んだときは、母はキハダの皮を削り黄色い部分を取ります。 。。。
母は黄色い部分を細かく削って、水と一緒に飲ましてくれました。」
S-ino Nakamoto Mucuko diris jene:
"Kiam mia stomako doloris, mia patrino skrapis ŝelon de felodendrono kaj prenis la flavan parton... Ŝi malgrande skrapis ĝin kaj trinkigis ĝin al mi kun akvo.


AOKI Aiko katkema ene hawean hi: "Sikerpeni kapu a=popte wa uwehe wata neya askepet neya a=usi wa néwaanpe hup a=usi. Patoy hup hi ta, uwehe kapanno a=pirasa wa pátoy a=pirpa.
Totce=an hi ta anakne, honoynoyep a=satke wa a=kónere híne, sikerpeni kapu a=popte wa uwehe a=kopoye. Néwaanpe totce hi a=usi yak pirka. mata an kor, korkoni ne ya, setakorkoni ne ya, a=popte wa a=satke wa a=kónere híne, sikerpeni uwehe a=kopoye wa totce kusuri ne a=kar.
青木愛子 カッケマ エネ ハウェアニ; 「シケㇾペニ カプ ア・ポㇷ゚テ ワ ウウェヘ 綿 ネヤ アㇱケペッ ネヤ ア・ウシ ワ ネワアンペ フㇷ゚ ア・ウシ。 パトイ フㇷ゚ ヒ タ、 ウウェヘ カパンノ ア・ピラサ ワ パトイ ア・ピㇼパ。
トッチェ・アン ヒ タ アナㇰネ、 ホノイノイェㇷ゚ ア・サッケ ワ ア・コネレ ヒネ、 シケㇾペニ カプ ア・ポㇷ゚テ ワ ウウェヘ ア・コポイェ。  ネワアンペ トッチェ ヒ ア・ウシ ヤㇰ ピㇼカ。 マタ アン コㇿ、 コㇿコニ ネ ヤ、 セタコㇿコニ ネ ヤ、 ア・ポㇷ゚テ ワ ア・サッケ ワ ア・コネレ ヒネ、 シケㇾペニ ウウェヘ ア・コポイェ ワ トッチェ クスリ ネ ア・カㇻ。」

青木愛子さんは次のように言いました: 「キハダの内皮を煎じた液を綿や指につけて、湿疹のところに塗ったり、唇がただれた時、この内皮を煎じた液を薄くのばして、唇を拭きました。
打ち身で腫れたときは、タンポポを乾かしてつぶし、キハダの木の皮を煎じてその汁を混ぜる。それを腫れたところにつけるとよくなります。冬になると、フキでもゴボウでも、煮て乾かしてつぶし、キハダの木の汁を混ぜて打ち身の薬にします。」
S-ino AOKI Aiko diris jene:
"Oni ŝmiras la kotonon aŭ fingron per likvaĵo dekoktita el endodermo de felodendrono, kaj ŝmiras la ekzemojn per la likvaĵo. Kiam la lipo havis ulceron, oni maldike plilarĝigis la likvaĵon dekoktita el la ŝelo kaj viŝis la lipon. Kiam oni ŝvelis por kontuzo, oni sekigis la leontodon, dispremis ĝin kaj dekoktis la ŝelon de felodendrono kaj miksis ĝin en la likvaĵo. Se oni ŝmiris tion ĉe ŝvelaĵo, fariĝis bone. Kiam venis vintro, oni boligis petaziton kaj lapon kaj aliajn, sekigis kaj dispremis ilin, oni miksis ilin en la likvaĵo de felodendrono kaj faris la drogon por kontuzo.


Pepe (Toyoura) or ta, a=sikihi wen kor, sikerpeni kapu wor a=o wa, ne wakka ani a=sikihi a=huraye ruwe ne.
ペペ (豊浦) オッタ、 ア・シキヒ ウェン コㇿ、 シケㇾペニ カプ ウォㇿ ア・オ ワ、 ネ ワッカ アニ ア・シキヒ ア・フライェ ルウェ ネ。

豊浦では、目が悪くなると、シコロの木の皮を水に浸けて、その水で目を洗いました。
En la urbeto Pepe (Tojoura) se la okulo fariĝis malbona, oni trempas ŝelon de felodendrono en akvo kaj lavis la okulo per la likvaĵo.

Sikerpeni anakne, "Phellodendron amurense Ruprecht" sekor gakumei an.  Ne raten-go itak'ipe anak "amûru or us koruku-ni" ne. Sísam or ta kihada (mikan-ka) sekor re an.
シケㇾペニ アナㇰネ、 「Phellodendron amurense Ruprecht(ペルロデンドロン アムレンセ ルプレクト)」 セコㇿ 学名 アン。  ネ ラテン語 イタㇰイペ アナㇰ 「アムール オㇿ ウㇱ コルク-ニ」 ネ。 シサㇺ オッタ キハダ(ミカン科) セコㇿ レ アン。

シケㇾペニは、「Phellodendron amurense Ruprecht(ペルロデンドロン アムレンセ ルプレクト)」という学名です。そのラテン語の意味は、「アムールの辺りに生えるコルクの木」です。日本ではキハダ(ミカン科)と言う名前です。
La latina scienca nomo de "sikerpeni" estas "Phellodendron amurense Ruprecht". La senco de la latina lingvo estas korka arbo en Amuraj distriktoj. La japana scienca nomo estas kihada en la familio mikan.

Sikerpeni anakne, Nippon, Tyôsen-hantô, Tyûgoku-tôhokubu, Usurî, Amûru or us pe ne.  Kim un cikuni ne wa, 15 orwa 20 mêtoru pakno tuk pe ne ruwe ne.
シケㇾペニ アナㇰネ、日本、朝鮮半島、中国東北部、ウスリー、 アムール オㇿ ウㇱ ペ ネ。  キムン チクニ ネ ワ、 15 オㇿワ 20 メートル パㇰノ トゥㇰ ペ ネ ルウェ ネ。

シコの木は、日本、朝鮮半島、中国東北部、ウスリー、アムールの辺りに生えているものです。山の木であり、15から20メートルほど伸びるものです。
Felodendrono aperas en Japanio, korea duoninsulo, nordorientaj distriktoj de Ĉinio, Ussuriaj Distriktoj kaj Amuraj Distriktoj. Ĝi estas arbo en monto kaj kreskas de 15 metroj ĝis 20 metroj.

Siwnin kapuhu anakne, kanpô or ta ôbaku sekor a=ye p ne wa, uneno kusuri ne a=kar pe ne.
シウニン カプフ アナㇰネ、 漢方 オッタ 黄柏 セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ ネ ワ、 ウネノ クスリ ネ ア・カㇻ ペ ネ。

(シコロの木の)黄色い皮は、漢方では黄柏と呼ばれるもので、(アイヌと)同じように薬になるものです。
Oni nomas la flavan ŝelon Oobaku laŭ ĉina medicino. Ĝi fariĝas drogo kiel tiu de aino.

Néwaanpe siw wa sampe pirkare sekor a=ye p ne ruwe ne.
ネワアンペ シウ ワ サンペ ピリカレ セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

それは苦くて胃が良くなると言われているもの(苦味健胃剤)です。
Ĝi estas aĵo maldolĉa kaj por plibonigi stomakon (maldolĉa stomakkuracilo).

Ôbaku seibun anak ene an i; beruberin, parumatin, magunohurorin, orowa siw pe motoho ne, ôbakurin, rimonin, orowa rinôrusan ka an.
黄柏成分 アナㇰ エネ アニ: ベルベリン、 パルマチン、 マグノフロリン、 オロワ シウ ペ モトホ ネ、 オーバクリン、 リモニン、 オロワ リノール酸 カ アン。

黄柏成分は、以下の通り。ベルベリン、パルマチン、マグノフロリン、それから苦いものの元である、オーバクリン、リモニン、そしてリノール酸もあります。
La ingredienco el Oobaku, endodermo de felodendrono, estas jene:
berberino (C20H19O5N), palmatino (C21H23NO5), magnoflorine (C20H24O4H), daŭre kaŭza ingredienco de maldoĉaĵo, obakuono (C26H30O7) kaj limonino (C26H30O8), fine linolata acido. (C17H29COOH)


Beruberin sekor a=ye p anakne, ôsyokubudôkyûkin neya sekirikin neya, wen siyeye motoho isamka kuni p ne yak a=ye. Néwaanpe totce ka pirkare kuni p ne yak a=ye.
ベルベリン セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ アナㇰネ、 黄色ブドウ球菌 ネヤ 赤痢菌 ネヤ、 ウェン シイェイェ モトホ イサㇺカ クニ ㇷ゚ ネ ヤㇰ ア・イェ。 ネワアンペ トッチェ カ ピㇼカレ クニ ㇷ゚ ネ ヤㇰ ア・イェ。

ベルベリンと呼ばれる物は、黄色ブドウ球菌でも、赤痢菌でも、悪い病気の元を無くするものであると言います。それは打ち身の腫れも良くするものであると言います。
Oni diras, ke la berberino malaperigas kauzon de malbona malsano, stafilokokon oran (Staphylococcus aureus, ooŝoku-budoo-kyuukin [japane]), disenterio (dysentery, sekiri-kin [japane]) kaj aliaj. Ankaŭ oni diras, ke ĝi bonigas ŝvelaĵon pro kontuzo.


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]