[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「食べ物の中にある放射性物質が持つ放射能のお話」
アイヌタイムズ第56号(2012年11月29日 アイヌ語ペンクラブ発行)6ページ~11ページから抜粋
アイヌタイムズ第56号日本語版(2013年5月13日 アイヌ語ペンクラブ発行)2ページ~4ページから抜粋

Aep tum ta an housyasei-bussitu kor housyanou oruspe
アエㇷ゚ トゥㇺ タ アン 放射性物質 コㇿ 放射能 オルㇱペ
食べ物の中にある放射性物質が持つ放射能のお話
Rakonto pri radioaktiveco enhavita de radioaktivaj substancoj en manĝaĵo

注)アイヌタイムズの版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
日本語ローマ字は、99式ローマ字を使用しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


Dai-55-gou ka ta ku=nuye hike, kuukan-housyasen-ryou neya koukabutu neya a=uwanpare ayne, Hokkaidou or ta ran housyasei-bussitu anakne ponno ponno an kuni a=eraman ruwe ne.
第55号 カ タ クヌイェ ヒケ、空間放射線量 ネヤ 降下物 ネヤ アウワンパレ アイネ、北海道 オㇿ タ ラン 放射性物質 アナㇰネ ポンノ ポンノ アン クニ アエラマン ルウェ ネ。
第55号で書きましたが、空間放射線量や降下物を調べて、北海道に降った放射性物質がとても少ないことがわかりました。
En la 55-a numero(*) mi skribis, ke oni mezuris la areajn radiadajn dozojn kaj la radioaktivajn koncentritecojn de tero kaj monate akumulita elfalaĵo (polvo, pluvo kaj aliaj) kolektita kaj ke klariĝis, ke la radioaktivaj substancoj falinta sur la japana norda insulo Hokkajdo estas tre malmulta.

Hokkaidou or ta an toy (nouti-dozyou) kor housyanou ka sokutei a=ki ruwe ne.
北海道 オㇿ タ アン トイ (農地土壌) コㇿ 放射能 カ 測定 アキ ルウェ ネ。
北海道にある土(農地土壌)の放射能も測定しました。(測定値の単位は、放射能濃度(Bq/kg)です。)
Oni mezuris radioaktivajn koncentritecojn pri tero. (agra tero)(La unito de mezura valoro estas radioaktiva koncentriteca (Bq/kg).)

Hukusima-genpatu-ziko an okake ta, ne toy or un iyotta poro sesiumu-137-noudo 10(Bq/kg) pakno an ruwe ne.
福島原発事故 アン オカケ タ、 ネ トイ オㇿ ウン イヨッタ ポロ セシウム137濃度 10(Bq/kg) パㇰノ アン ルウェ ネ。
福島原発事故があった後、その土の中で、一番大きいセシウム137濃度は、10(Bq/kg)ほどでした(*1)
Post la akcidento de la atomcentro Hukuŝma-Daiiĉi, la plej cezio-137 radioaktiva koncentriteco estas ĉirkaŭ 10(Bq/kg) (en la uebo Sapporo).

Ne ziko etok ta (2008 pa wano 2010 pa pakno), Ebetu-si or ta an toy or un 14(Bq/kg) wano 19(Bq/kg) pakno an ruwe ne.
ネ 事故 エトㇰ タ (2008 パ ワノ 2010 パ パㇰノ)、 江別市 オㇿ タ アン トイ オㇿ ウン 14(Bq/kg) ワノ 19(Bq/kg) パㇰノ アン ルウェ ネ。
事故前(2008年から2010年まで)は、江別市にあった土壌が14(Bq/kg)から19(Bq/kg)ばかりありました。
Antaŭ la akcidento la tera koncentriteco en la urbo Ebecu estis de 14(Bq/kg) ĝis 19(Bq/kg).

Taikiken-kakuzikken neya Tyerunobuiri-genpatu-ziko neya an kusu, ne housaynou a=pa ruwe ne.
大気圏核実験 ネヤ チェルノブイル原発事故 ネヤ アン クス、ネ 放射能 アパ ルウェ ネ。
大気圏核実験やチェルノブイル原発事故があったので、この放射能が見つかりました。
Ĉar okazis la atomosfera nuklea testo aŭ la nuklea akcidento de Ĉernobilo, oni trovis la radioaktivojn.

Hukusima-genpatu-ziko an hi ta, gensiro or ta an sesiumu-137 kor housyanou anak sesiumu-134 neno an ruwe ne.
福島原発事故 アン ヒ タ、原子炉 オㇿ タ アン セシウム137 コㇿ 放射能 アナㇰ セシウム134 ネノ アン ルウェ ネ。
福島原発事故があった時、原子炉の中にあるセシウム-137が持つ放射能がセシウム-134と同じでした。
Ĉar okazis la atomcentro Hukuŝma-Daiiĉi, la cezio-137 radioaktivo estis sama kiel la cezio-134 en la atomcentro.

Ruwe ne kusu, a=uwanpare housyasei-bussitu tum ta an sesiumu-137 kor housyanou a=upakte wa sesiumu-134 neno an yakun, newaanpe Hukusima or wa ek pe ne kuni a=eraman.
ルウェ ネ クス、 アウワンパレ 放射性物質 トゥㇺ タ アン セシウム137 コㇿ 放射能 アウパㇰテ ワ セシウム134 ネノ アン ヤクン、 ネワアンペ 福島 オㇿ ワ エㇰ ペ ネ クニ アエラマン。
このため、調べている放射性物質の中にあるセシウム-137が持つ放射能がセシウム-134と同じであれば、それは福島から来たものであることがわかります。
Tial se un la cezio-137 radioaktivo estas sama kiel la cezio-134 en radioaktivaj substancoj kontrolitaj, oni komprenas, ke ĝi devenas el Hukuŝma.

(Sesiumu-134 kor hangenki 2 pa ne kusu, tu pa siran kor sesiumu-134 kor housyanou arke nin wa isam ruwe ne.
(セシウム134 コㇿ 半減期 2 パ ネ クス、トゥ パ シラン コㇿ セシウム134 コㇿ 放射能 アㇻケ ニン ワ イサㇺ ルウェ ネ。
(セシウム-134の半減期は2年なので、2年たつとセシウム-134の放射能は半分になります。
Ĉar duonvivo de cezio-134 estas 2 jaroj, post 2 jaroj radioaktivo de cezio-134 fariĝas duona.

Taikiken-kakuzikken neya Tyerunobuiri-genpatu-ziko neya an hi ta an sesiumu-134 yaani isam kor an wa, sokuteiki ani a=pa eaykap.)
大気圏核実験 ネヤ チェルノブイル原発事故 ネヤ アン ヒ タ アン セシウム134 ヤアニ イサㇺ コㇿ アン ワ、 測定器 アニ アパ エアイカㇷ゚。)
大気圏核実験やチェルノブイル原発事故の時にあったセシウム-134はとても少なくなって、測定器で見つかりません。)
En la atomosfera nuklea testo kaj la nuklea akcidento de Ĉernobilo cezio-134 fariĝis tre malmulta, kaj one ne trovis ĝin.


Hokkaidou or ta an toy anak sesiumu-137 pakno a=pa kusu, Hukusima or wa ek pe ka somo ne hi a=eraman.
北海道 オㇿ タ アン トイ アナㇰ セシウム137 パㇰノ アパ クス、福島 オㇿ ワ エㇰ ペ カ ソモ ネ ヒ アエラマン。
北海道にある土にはセシウム-137しか見つからないので、福島から来ていないことがわかります。
Ĉar oni trovis nur cezio-137 el tero en Hokkajdo, oni komprenas, ke ĝi ne devenis el Hukuŝma.


Tapne kane, ne toy pirka kusu, toyorunpe ka pirka hi a=eraman.
タㇷ゚ネ カネ、ネ トイ ピㇼカ クス、トヨルンペ カ ピㇼカ ヒ アエラマン。
このように、土は汚れていないため、農産物は悪くなっていないことがわかります。
Ĉar tiel ĉi la tero(*1) ne estas malpurigita, kompreniĝis, ke agroproduktaĵoj ne estas malpuraj.

Hokkaidou or ta an amam sokutei a=ki korka, housyanou a=pa eaykap (hukensyutu).
北海道 オㇿ タ アン アマㇺ 測定 アキ コㇿカ、放射能 アパ エアイカㇷ゚ (不検出)。
北海道にある米を測定しても、放射能は見つかりませんでした(不検出)。
Oni mezuris la radioaktivajn koncentritecojn de rizo en Hokkajdo, kaj oni ne trovis la radioaktivaĵojn.(Ne Detektita)

(Sokuteiki ani a=pa easkay amam kor saisyou-housyanou anak 6(Bq/kg) ne.)
(測定器 アニ アパ エアㇱカイ アマㇺ コㇿ 最小放射能 アナㇰ 6(Bq/kg) ネ。)
(測定器で見つけられる米の最小放射能は、6(Bq/kg)です。)(*2)
(La mezurinstrumento povas analizi radioaktivajn koncentritecojn ĝis 6(Bq/kg).)(*2)

Rapokke ta, atuy or ta, Hokkaidou or un icakkere cep utar arki nankor.
ラポッケ タ、アトゥイ オㇿ タ、北海道 オㇿ ウン イチャッケレ チェㇷ゚ ウタㇻ アㇻキ ナンコㇿ。
一方、海では、北海道へ汚染された魚がやってくるかもしれません。
Aliflanke, en maro la fiŝoj malpurigitaj povas veni al Hokkajdo.

Hi kusu, 2011 pa 4 cup 15 to wano, Hokkaidou Kuni turano, Hokkaidou repotpe kor housyanou sokutei ki kor an ruwe ne.
ヒ クス、2011 パ 4 チュㇷ゚ 15 ト ワノ、北海道 国 トゥラノ、北海道 レポッペ コㇿ 放射能 測定 キ コㇿ アン ルウェ ネ。
それで、2011年4月15日から、北海道と国は、北海道海域にある海産物が持つ放射能を測定しています。(*3)
Pro tio, ekde la 15-a de aprilo 2011 la gubernio Hokkajdo kaj la japana registaro mezuras la radioaktivajn koncentritecojn de marproduktaĵo en maro de Hokkajdo.(*1)

Asinno honkor wa 3 cup pakno koturse yakun, ponpe Sentensei-sinsikkan, Hakunaisyou ki hi ka an.
アシンノ ホンコㇿ ワ 3 チュㇷ゚ パㇰノ コトゥㇽセ ヤクン、 ポンペ 先天性心疾患、 白内障 キ ヒ カ アン。
それで、2011年4月15日から、北海道と国は、北海道海域にある海産物が持つ放射能を測定しています。(*3)
Pro tio, ekde la 15-a de aprilo 2011 la gubernio Hokkajdo kaj la japana registaro mezuras la radioaktivajn koncentritecojn de marproduktaĵo en maro de Hokkajdo.(*1)

Dai-55-gou or ta, 2012 pa 4 cup 1 to wano housyasei-sesiumu kor kizyunti anakne 100(Bq/kg) ne (aep) yak ku=ye ruwe ne.
第55号 オㇿ タ、 2012 パ 4 チュㇷ゚ 1 ト ワノ 放射性セシウム コㇿ 基準値 アナㇰネ 100(Bq/kg) ネ (アエㇷ゚) ヤㇰ クイェ ルウェ ネ。
第55号で、2012年4月1日から放射性セシウムが持つ基準値は100(Bq/kg)になった(食ベ物)と言いました。
En la 55-a numero(*) mi skribis, ke en la 1-a de aprilo 2012 la nova kriteria valoro estos ordonita kiel 100Bq/kg por radioaktivaj cezioj (cezio-137 + cezio-134) pri ĝenelaraj manĝaĵoj.

2012 pa 8 cup 29 to pakno, 700 repotpe sokutei a=ki akusu, 10(Bq/kg) pakno kor repotpe 95% ne ruwe ne.
2012 パ 8 チュㇷ゚ 29 ト パㇰノ、700 レポッペ 測定 アキ アクス、10(Bq/kg) パㇰノ コㇿ レポッペ 95% ネ ルウェ ネ。
2012年8月29日まで、700の海産物を測定し、10(Bq/kg)まである海産物は95%でした。
Oni mezuris radioaktivajn cerizojn pri 700 marproduktaĵoj, kaj la aĵoj ĝis 10(Bq/kg) okupis 95 procentojn de totalaj specimemoj.

10(Bq/kg) wano 50(Bq/kg) pakno an pe 4% ne wa, 50(Bq/kg) wano 77(Bq/kg) pakno an pe 1% ne ruwe ne.
10(Bq/kg) ワノ 50(Bq/kg) パㇰノ アン ペ 4% ネ ワ、50(Bq/kg) ワノ 77(Bq/kg) パㇰノ アン ペ 1% ネ ルウェ ネ。
10(Bq/kg)から50(Bq/kg)まであるものは4%、50(Bq/kg)から77(Bq/kg)まであるものは1%となっています。
Tiuj de 10(Bq/kg) ĝis 50(Bq/kg) fariĝis 4%, kaj tiuj de 50(Bq/kg) ĝis 77(Bq/kg) fariĝis 1% laŭprocente.

Housyanou 10(Bq/kg) akkari kor repotpe anakne, poro sere herekus (madara) ne ruwe ne.
放射能 10(Bq/kg) アッカリ コㇿ レポッペ アナㇰネ、ポロ セレ ヘレクㇱ (マダラ) ネ ルウェ ネ。
10(Bq/kg)以上の海産物のほとんどは、マダラです。
Plejmulto de la marproduktaĵoj kun radioaktivaj cezioj je kaj pli ol 10 (Bq/kg) estas gado (Gadus macrocephalus, sciencnome).

Aomori-ken Taiheiyou-oki or ta, 2012 pa 6 cup ta 120(Bq/kg) kor herekus a=pa wa, 2012 pa 8 cup ta 130(Bq/kg) kor herekus a=pa ruwe ne.
青森県太平洋沖 オㇿ タ、2012 パ 6 チュㇷ゚ タ 120(Bq/kg) コㇿ ヘレクㇱ アパ ワ、2012 パ 8 チュㇷ゚ タ 130(Bq/kg) コㇿ ヘレクㇱ アパ ルウェ ネ。
青森県太平洋沖では、2012年6月に120(Bq/kg)あったマダラが、2012年8月に130(Bq/kg)あったマダラが見つかりました。
Pacifika-marmeze de Aomori en junio 2012 oni trovis gadon enhavantan radioaktivajn ceziojn je 120(Bq/kg), kaj en aŭgusto 2012, 130(Bq/kg).

Seihu anakne 8 cup 27 to ta, Aomori-ken eun herekus syukka ki kuni hattohoan (Syukka-seigen).
政府 アナㇰネ 8 チュㇷ゚ 27 ト タ、青森県 エウン ヘレクㇱ 出荷 キ クニ ハットホアン (出荷制限)。
政府は8月27日にマダラを出荷しないように青森県に指示しました(出荷制限)。(*4)
En la 27-a de aŭgusto la registaro ordonis la gubernion Aomori, ke tiu ne ekspedu gadon.(Limigo de ekspedado)

Herekus atuy asam ta oka wa, pon cep neya paki neya poronno e wa, toop tuyma atuy or peka payeka ruwe ne.
ヘレクㇱ アトゥイ アサㇺ タ オカ ワ、ポン チェㇷ゚ ネヤ パキ ネヤ ポロンノ エ ワ、トオㇷ゚ トゥイマ アトゥイ オㇿ ペカ パイェカ ルウェ ネ。
マダラは、海底にいて、小さい魚や甲殻類をたくさん食べ、広範囲に移動します(ずっと遠くから来たり、ずっと遠くへ行ったりします)。
La gado vivas funde de la maro, multe manĝas malgrandajn fiŝojn kaj krustulojn kaj transmoviĝas tre vaste.

Ibaraki-ken wano Aomori-ken pakno repke ta oka herekus anak, 'Taiheiyou-hokubu-keigun' sekor a=ye p ne ruwe ne.
茨城県 ワノ 青森県 パㇰノ レㇷ゚ケ タ オカ ヘレクㇱ アナㇰ、 太平洋北部系群 セコㇿ アイェ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。
全国 オㇿ タ 10102 タスㇺ ウタㇻ オカ ヒケ、 オロ タ ポロセㇾ (8 ワリ) オッカヨ ネ ルウェ ネ。オラ ポロセㇾ 20 パ ワノ 40 パ パㇰノ オカ ウタㇻ ネ ルウェ ネ。
茨城県から青森県沖にいるマダラは、「太平洋北部系群」と言われるものです。
La gado vivanta meze de maro inter Ibaraki kaj Aomori estas nomata la Populacio en la Norda Regiono de la Pacifiko (Taiheiyou-hokubu-keigun).

Hukusima-ken sitteksam un herekus atuy asam ta icakkere p e wa, Aomori-ken repke ta paye kuni a=ramu.
福島県 シッテㇰサㇺ ウン ヘレクㇱ アトゥイ アサㇺ タ イチャッケレ ㇷ゚ エ ワ、青森県 レㇷ゚ケ タ パイェ クニ アラム。
福島県沿岸の海底で汚染された餌を食べたマダラが青森県沖へ行ったと考えられます。
Oni pensas, ke gadoj manĝintaj la malpuraĵojn funde en marbordo de Hukuŝima venis al marmezon de Aomori.

Hokkaidou okari oka herekus anakne, 'Taiheiyou-hokubu-keigun' ka somo ne kusu, kizyunti akkari icakkere herekus a=pa eaykap kuni a=ramu.
北海道 オカリ オカ ヘレクㇱ アナㇰネ、太平洋北部系群 カ ソモ ネ クス、基準値 アッカリ イチャッケレ ヘレクㇱ アパ エアイカㇷ゚ クニ アラム。
北海道周りにいるマダラは、「太平洋北部系群」とは違うので、基準値より大きいマダラは見つからないと考えられます。
Ĉar la gado ĉirkaŭ Hokkajdo estas malsama ol la Populacio en la Norda Regiono de la Pacifiko, oni ne povas trovi gadojn kun radioaktivaj cezioj pli ol la kriteria valoro.

Korka Higasinihon-daisinsai an kusu cep-koyki utar poronno koyki eaykap wa, Touhoku or ta oka herekus poro kusu 'Taiheiyou-hokubu-keigun ' sekor a=ye p Hokkaidou or un ponno arki nankor.
コㇿカ 東日本大震災 アン クス チェㇷ゚コイキ ウタㇻ ポロンノ コイキ エアイカㇷ゚ ワ、 東北 オㇿ タ オカ ヘレクㇱ ポロ クス 太平洋北部系群 セコㇿ アイェ ㇷ゚ 北海道 オㇿ ウン ポンノ アㇻキ ナンコㇿ。
しかし、東日本大震災があったので、漁師たちは魚を多く獲ることができず、東北のマダラが増え、「太平洋北部系群」と言われるものが、北海道へ少しやってくるでしよう。
Tamen, ĉar okazis la granda tertremo en la nord-orienta parto de la japania insulo Honŝuo en 2011, tieaj fiŝistoj ne povis kapti fiŝojn multe kaj la fiŝoj multiĝas. Sekve la Populacio en la Norda Regiono de la Pacifiko de la gado povas malmulte veni al Hokkajdon.

Tane Hokkaidou or ta oka herekus or wa kizyunti akkari icakkere p isam hi kusu, a=eramusinne yak pirka sekor ku=yaynu.
タネ 北海道 オㇿ タ オカ ヘレクㇱ オㇿ ワ 基準値 アッカリ イチャッケレ ㇷ゚ イサㇺ ヒ クス、 アエラムシンネ ヤㇰ ピㇼカ セコㇿ クヤイヌ。
今は、北海道にいるマダラから、基準値より大きいものはないので安心してよいと思います。
Nun en maro de Hokkaido oni ne trovas la gadojn kun radioaktivaj cezioj pli ol la kriteria valoro. Tial oni povas trankviliĝi.

100mSv pakno housyasen-ryou a=kar yakun, gan tasum ki utar oka hi pirkano a=eraman.
100mSv パㇰノ 放射線量 アカㇻ ヤクン、ガン タスㇺ キ ウタㇻ オカ ヒ ピㇼカノ アエラマン。

100mSvの放射線量を受けると、ガンになる人がいるとはっきりわかっています。(*5)
Klare kompreniĝas, ke troviĝas kanceruloj, se oni elmetiĝis al 100 mSv (milisiverto) da radiado.

Usa oka utar ramusinne no, usa okay pe e pa yakka, 1 pa utur ta 1mSv somo akkari kuni, kizyunti 100(Bq/kg) ne a=kar ruwe ne.
ウサ オカ ウタㇻ ラムシンネ ノ、ウサ オカイ ペ エ パ ヤッカ、1 パ ウトゥㇽ タ 1mSv ソモ アッカリ クニ、基準値 100(Bq/kg) ネ アカㇻ ルウェ ネ。
人々に安心してもらい、色々なものを食べても、一年間に1mSvより大きい人がいないように、基準値は100(Bq/kg)にすると決められました。(*6)
La registaro faris la kriterian valoron 100(Bq/kg), por, ke oni trankviliĝu kaj ne troviĝu homoj elmetiĝantaj al la dozo pli ol 1mSv, eĉ se tiuj manĝas diversajn aĵojn.

1 pa utur ta sesiumu-137 100(Bq/kg) kor herekus 4kg pakno a=e yakun, 0.0052(mSv/nen) pakno an housyasen a=kar ruwe ne.
1 パ ウトゥㇽ タ セシウム137 100(Bq/kg) コㇿ ヘレクㇱ 4kg パㇰノ アエ ヤクン、0.0052(mSv/年) パㇰノ アン 放射線 アカㇻ ルウェ ネ。
1年間、100(Bq/kg)あるセシウム137を持つマダラを、4(kg)ほど食べたとすると、0.0052(mSv/年)ほどある放射線を受けます。(*7)
Se dum unu jaro oni manĝas 4(kg)-on da gado enhavanta la koncentritecon de cezio-137 100(Bq/kg), oni elmetiĝas al 0.0052(mSv/jaro) da radiado.


セシウム137(*7)
100(Bq/kg) x 4(kg/nen) x 0.013(µSv/Bq) / 1000 = 0.0052(mSv/nen)

cezio137 (*7)
100(Bq/kg) x 4(kg/jaro) x 0.013(µSv/Bq) / 1000 = 0.0052(mSv/jaro)


Korka Higasinihon-daisinsai an kusu cep-koyki utar poronno koyki eaykap wa, Touhoku or ta oka herekus poro kusu 'Taiheiyou-hokubu-keigun ' sekor a=ye p Hokkaidou or un ponno arki nankor.
コㇿカ 東日本大震災 アン クス チェㇷ゚コイキ ウタㇻ ポロンノ コイキ エアイカㇷ゚ ワ、 東北 オㇿ タ オカ ヘレクㇱ ポロ クス 太平洋北部系群 セコㇿ アイェ ㇷ゚ 北海道 オㇿ ウン ポンノ アㇻキ ナンコㇿ。
しかし、東日本大震災があったので、漁師たちは魚を多く獲ることができず、東北のマダラが増え、「太平洋北部系群」と言われるものが、北海道へ少しやってくるでしよう。
Tamen, ĉar okazis la granda tertremo en la nord-orienta parto de la japania insulo Honŝuo en 2011, tieaj fiŝistoj ne povis kapti fiŝojn multe kaj la fiŝoj multiĝas. Sekve la Populacio en la Norda Regiono de la Pacifiko de la gado povas malmulte veni al Hokkajdon.

Useno sizen-housyasen a=kar wa an pe a=e yakka, 1 pa utur ta 0.4(mSv) (heikinti) pakno an housyasen a=kar sekor a=ye ruwe ne.
ウセノ 自然放射線 アカㇻ ワ アン ペ アエ ヤッカ、 1 パ ウトゥㇽ タ 0.4(mSv)(平均値) パㇰノ アン 放射線 アカㇻ セコㇿ アイェ ルウェ ネ。
普通に人が自然放射線を受ける食べ物を食ベて、1年間に0.4(mSv)(平均値)ほどある放射線を受けていると言われています。
Onidire oni elmetiĝis averaĝe al 0.4 mSv da radiado dum unu jaro, se oni ordinare manĝas la aĵojn enhavantan naturajn radioaktivajn substancojn.

Aep tum ta an Tennen-housyasei-genso poro sere kariumu-40 sekor a=ye p ne.
アエㇷ゚ トゥㇺ タ アン 天然放射性元素 ポロ セレ カリウム40 セコㇿ アイェ ㇷ゚ ネ。

食べ物の中にある天然放射性元素の大部分はカリウム40というもので、カリウムという元素の0.0117%で、ここから放射線を受けます。(*8)
La kalio-40 estas la plejparto de naturaj radioaktivaj substancoj en manĝaĵo. La kalio-40 enhavas 0.0117% de kalio, kaj tiu elmetas homon al radiado.

Kariumu-40 anakne, kariumu genso or un 0.0117% takup an pe ne wa, oro wa housyasen a=kar ruwe ne. Kariumu-40 anak otteeta tikyuu an hi wano an pe ne wa, ne hangenki 12.5 oku pa ne ruwe ne.
カリウム40 アナㇰネ、 カリウム元素 オㇿ ウン 0.0117% タクㇷ゚ アン ペ ネ ワ、オロ ワ 放射線 アカㇻ ルウェ ネ。 カリウム40 アナㇰ オッテエタ 地球 アン ヒ ワノ アン ペ ネ ワ、ネ 半減期 12.5億 パ ネ ルウェ ネ。
カリウム40は、地球ができた時からずっと長い間あるもので、その半減期は、12.5億年です。
Kalio-40 troviĝas pludaŭre de la naskiĝo de la terglobo. Ĝia duoniĝotempo estas 1.25 miliardaj jaroj.

Sesiumu-137 100(Bq/kg) kor herekus 4kg pakno a=e yakka, kariumu-40 or wa a=kar housyasen-ryou poro (80-bai) ruwe ne.
セシウム137 100(Bq/kg) コㇿ ヘレクㇱ 4kg パㇰノ アエ ヤッカ、カリウム40 オㇿ ワ アカㇻ 放射線量 ポロ (80倍) ルウェ ネ。
100(Bq/kg)あるセシウム137を持つマダラを4(kg)まで食べても、カリウム40から受ける放射線量は、それより大きい(80倍)です。
Eĉ se oni manĝas 4(kg)-on da gado enhavanta la koncentritecon de cezio-137 100(Bq/kg), la jara averaĝa radiada dozo devenanta de kalio-40 (0.4mSv) eatas 80-obla ol la radiada dozo de la cezio-137.

Te pakno ene ku=nuye hi neno, "kizyunti" or wa a=kar housyasen-ryou sino pon ruwe ne.
テ パㇰノ エネ クヌイェ ヒ ネノ、"基準値" オㇿ ワ アカㇻ 放射線量 シノ ポン ルウェ ネ。
このように、基準値から受ける放射線量は、とても小さいものとなっています。
Tiel la radiada dozo laŭ la kriteria valoro estas tre malmulte.

Te wano ka a=eramuriten kuni sokutei a=ki kor oka=an yak pirka sekor ku=yaynu.
テ ワノ カ アエラムリテン クニ 測定 アキ コㇿ オカアン ヤㇰ ピㇼカ セコㇿ クヤイヌ。
これからも安心できるように測定をしていくとよいと思います。
Mi pensas, ke oni devas daŭre mezuri la radioaktivojn por nia trankvilo.


(*1) http://monitoring-hokkaido.info/
(*2) http://www.pref.hokkaido.lg.jp/ns/nsk/komemonitoring.htm
(*3) http://momtoring-hokkaido.info/
(*4) http://www.nsc.go.jp/anzen/shidai/genan2012/genan035/siryo1.pdf
(*5) http://www.nirs.go.jp/information/info.php?i13
(*6) http://www.gov-online.go.jp/useful/article/201204/3.html#2
(*7) http://www.nirs.go.jp/information/info.php?i14
(*8) http://www.nirs.go.jp/db/anzendb/NORMDB/1_NORM.php



アイヌタイムズをご購入していただける方がお知り合いでいらっしゃいましたら、お声をかけていただけると大変うれしく思います。

(購読連絡先:〒055-0101 北海道平取町二風谷80-25 萱野志朗宛)


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]