[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「風疹のお話」
アイヌタイムズ第58号(2013年11月22日 アイヌ語ペンクラブ発行)4ページ~8ページから抜粋
アイヌタイムズ第58号日本語版(2014年5月10日 アイヌ語ペンクラブ発行)1ページ~2ページから抜粋

Huusin oruspe        
風疹 オルㇱペ
風疹のお話
Rakonto pri rubeolo
     アイヌタイムズ
第58号
HEL機関誌
第149号

注)アイヌタイムズの版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
日本語ローマ字は、99式ローマ字を使用しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


Huusin makanak an tasum ne ya ka e=eraman ya?
風疹 マカナㇰ アン タスㇺ ネ ヤ カ エエラマン ヤ?
風疹とは、どのような病気なのかを知っていますか?
Ĉu vi scias, kia malsano estas rubeolo?

Pon hi ta, nea tasum koturse utar inne nankor.
ポン ヒ タ、 ネア タスㇺ コトゥㇽセ ウタㇻ インネ ナンコㇿ。
子供の頃にかかった、という人も多いかもしれませんね。
Mi supozas, ke multaj el vi estis trafitaj de tiu malsano en la infaneco.

Huusin tasum motoho anak huusin-uirusu sekor a=ye payokakamuy ne ruwe ne.
風疹 タスㇺ モトホ アナㇰ 風疹ウイルス セコㇿ アイェ パヨカカムイ ネ ルウェ ネ。
風疹という病気の元は風疹ウイルスといわれる病気の神です。
La kaŭzo de la malsano estas rubeola viruso.

I=koturse kor kettok=an ruwe ne.
イコトゥㇽセ コㇿ ケットカン ルウェ ネ。
発疹が出ます。
Aperas erupcioj sur la haŭto, ekzemple, kapa aŭ kola.

Kettok akkari tutko rerko pakno etok wano i=koturse enitan pe ne. Ora, kettok wano asikne to pakno i=ki enitan pe ne.
ケットㇰ アッカリ トゥッコ レㇾコ パㇰノ エトㇰ ワノ イコトゥㇽセ エニタン ペ ネ。オラ、 ケットㇰ ワノ アシㇰネ ト パㇰノ イキ エニタン ペ ネ。
発疹より2~3日前から、病気がうつりやすくなります。発疹が出てから5日くらいまで病気がうつりやすくなります。
Inter du-tri tagoj antaŭ la apero de erupcioj kaj ĉirkaŭ kvin tagoj post tio la malsano fariĝas facile komunikebla al aliaj.

Huusin akkari Masin (Hasika)Mizubousou i=koturse enitan pe ne. Inhuruenza akkari Huusin i=ki enitan pe ne.
風疹 アッカリ 麻しん (はしか) 水疱瘡 イコトゥㇽセ エニタン ペ ネ。インフルエンザ アッカリ 風疹 イキ エニタン ペ ネ。
風疹より、麻しん(はしか)や水疱瘡(みずぼうそう)の方がうつりやすいです。インフルエンザより、風疹の方がうつりやすいです。
Je morbilo kaj varicelo oni infektiĝas pli facile ol je rubeolo. Je rubeolo oni infektiĝas pli facile ol je gripo.

37℃ pakno mawekor=an wa rinpasetu or ta hup hi ka an.
37℃ パㇰノ マウェコラン ワ リンパ節 オㇿ タ フㇷ゚ ヒ カ アン。
37度ほどの熱が出たり、リンパ節が腫れたりすることがあります。
Malsanulo kun rubeolo povas suferi de febro ĉirkaŭ 37 gradoj aŭ de ŝvelo de limfoglando.

Ne uirusu us wa an yakka, somo kettok noyne, somo mawekor noyne, men'eki kor kur utar anakne 15-30% pakno oka ruwe ne. (Hukensei-kansen)
ネ ウイルス ウㇱ ワ アン ヤッカ、 ソモ ケットㇰ ノイネ、 ソモ マウェコㇿ ノイネ、 免疫 コㇿ クㇽ ウタㇻ アナㇰネ 15-30% パㇰノ オカ ルウェ ネ。 (不顕性感染)
ウイルスに感染しても症状が出ないまま、免疫ができてしまう人が15~30%ほどいるようです(不顕性感染)。
Eĉ se oni infektiĝas je la viruso, 15-30 procentoj da tiuj imuniĝas sen malsaniĝo. (Neapera infekto)

Paykar wano sirsak pakno tasum utar inne sekor a=ye p, mata ne yakka, ne utar oka ruwe ne.
パイカㇻ ワノ シㇼサㇰ パㇰノ タスㇺ ウタㇻ インネ セコㇿ アイェ ㇷ゚、 マタ ネ ヤッカ、 ネ ウタㇻ オカ ルウェ ネ。
流行は春先から初夏にかけてが多い、と言われていますが、冬にも少なからず患者さんがいます。
Estas ditite, ke de la komenco de pritempo ĝis la komenco de somero multiĝas la infektitoj, sed troviĝas ne malmultaj malsanuloj ankaŭ vintre.


Huusin Masin (Hasika) neno an kusu, "Mikka-basika" sekor ka a=porose p ne ruwe ne.
風疹 麻しん (はしか) ネノ アン クス、 "三日ばしか" セコㇿ カ アポロセ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。
風疹は、麻疹(はしか)と似ているため、「3日ばしか」とも呼ばれています。
Oni nomas rubeolon alinome "tri-taga morbilo" en la japana lingvo (Mikka-baŝika, japan-sone), ĉar rubeolo estas simila al morbilo.


Ine pa wano wan pa pakno inne hekattar ne tasum koturse wa, rammano wen ka somo ki.
イネ パ ワノ ワン パ パㇰノ インネ ヘカッタㇻ ネ タスㇺ コトゥㇽセ ワ、 ランマノ ウェン カ ソモ キ。
4~10歳の子供に多く罹り、ふつうは悪くはなりません。
Infanoj de la aĝo 4 ĝis 10 ofte infektiĝas, sed ordinare ili sendanĝere resaniĝas.

Korka sisak no Nouen, Kessyouban-gensyousei-sihanbyou sekor a=ye Gappeisyou tasum ki hi ka an.
コㇿカ シサㇰ ノ 脳炎、 血小板減少性紫斑病 セコㇿ アイェ 合併症 タスㇺ キ ヒ カ アン。
しかし、ごくたまに脳炎や血小板減少性紫斑病という合併症に罹ります。
Sed malofte iuj enfalas en komplikaĵon kiel meningismon kaj trombocitopenian purpuraon.

2000 wano 5000 pakno an utar oka hike, oro ta sine pakno an kur ne gappeisyou tasum ki ruwe ne.
2000 ワノ 5000 パㇰノ アン ウタㇻ オカ ヒケ、 オロ タ シネ パㇰノ アン クㇽ ネ 合併症 タスㇺ キ ルウェ ネ。
2000人から5000人のうち1人くらい、合併症に罹ります。
Unu el 2000-5000 homoj kun rubeolo suferas je la komplikaĵo.

Huusin tasum i=koturse yakun, hekattar akkari rupnekur wen wa, ohonno mawe neya kettok neya oka wa, kirowsike sino arka hi ka poronno oka.
風疹 タスㇺ イコトゥㇽセ ヤクン、 ヘカッタㇻ アッカリ ルㇷ゚ネクㇽ ウェン ワ、 オホンノ マウェ ネヤ ケットㇰ ネヤ オカ ワ、 キロウシケ シノ アㇻカ ヒ カ ポロンノ オカ。
風疹に罹ると、子供より大人の方が悪くなり、発熱や発疹の期間が長く、関節痛もひどいことが多いです。
Se esti infektitaj je rubeolo, plenaĝuloj pli severe malsaniĝas ol infanoj. Ili pli longe suferas de la febro kaj erupcioj, ankaŭ ofte suferas de pli granda artikdoloro.

Ora, men'eki sak menoko asinno honkor wa huusin koturse yakun, huusin-uirusu honi us wa, asir ponpe Sentensei-sinsikkan, ruaspa, Hakunaisyou ki hi ka an (Sentensei-huusin-syoukougun).
オラ、 免疫 サㇰ メノコ アシンノ ホンコㇿ ワ 風疹 コトゥㇽセ ヤクン、 風疹ウイルス ホニ ウㇱ ワ、 アシㇼ ポンペ 先天性心疾患、 ルアㇱパ、 白内障 キ ヒ カ アン (先天性風疹症候群)。
また、免疫のない女性が妊娠初期に風疹にかかると、風疹ウイルスが胎児に感染して、出生児に先天性心疾患、難聴、白内障などの障がいを引き起こすことがあります。(先天性風疹症候群)
Kaj se virinoj sen la imuno kontraŭ rubeolo infektiĝas je ĝi en la komenco de gravedeco, povas esti ke, la embrio aŭ la feto infektiĝas je rubeola viruso. Tiakaze la bebo povas naskiĝi kun denaskajn koran malsanon, surdecon, katarakton kaj aliajn. (Denaska rubeola simptomaro)

Asinno honkor wa 3 cup pakno koturse yakun, ponpe Sentensei-sinsikkan, Hakunaisyou ki hi ka an.
アシンノ ホンコㇿ ワ 3 チュㇷ゚ パㇰノ コトゥㇽセ ヤクン、 ポンペ 先天性心疾患、 白内障 キ ヒ カ アン。
妊娠初期3カ月以内に感染すると、先天性心疾患と白内障が発生することがあります。
Infekto je rubeolo ene de 3 monatoj ekde gravediĝo kaŭzas denaskajn kor-malsanon kaj katarakton de la bebo.

6 cup pakno koturse yakun, ponpe ruaspa hi ka an. Sino wenno aspa hi ka an ruwe ne.
6 チュㇷ゚ パㇰノ コトゥㇽセ ヤクン、 ポンペ ルアㇱパ ヒ カ アン。シノ ウェンノ アㇱパ ヒ カ アン ルウェ ネ。
難聴は6カ月以内の感染で出現します。しかも、高度難聴であることが多いです。
Infekto ene de 6 monatoj ekde gravediĝo kaŭzas surdecon. La surdeco ofte estas severa.

Ora Moumakusyou, Kanhisyu, Kessyouban-gensyou, Tounyoubyou, Hatuiku-titai, Seisin-hattatu-titai, Syou-gankyuu ka a=eyam kuni p ne.
オラ 網膜症、 肝脾腫、 血小板減少、 糖尿病、 発育遅滞、 精神発達遅滞、小眼球 カ アエヤㇺ クニ ㇷ゚ ネ。
これ以外には、網膜症、肝脾腫、血小板減少、糖尿病、発育遅滞、精神発達遅滞、小眼球などがあります。
Krom tio, beboj infektitaj je rubeolo en la utero suferas de retinopatio, hepata kaj liena ŝvelaĵo, malpliiĝo de trombocito, diabeto, malfrua kreskado, mensa-kreskado, malfrua, mikro-oftalmo(malgranda okulo), kaj aliaj.

Huusin anak kinki, syuto-ken or ta sururke wa, Hokkaidou or ta ka tasum utar oka ruwe ne. Satporo, Hakodate or ta nea utar inne wa oya uske ta uweypak ta inne ruwe ne.
風疹 アナㇰ 近畿、 首都圏 オㇿ タ スルㇽケ ワ、 北海道 オㇿ タ カ タスㇺ ウタㇻ オカ ルウェ ネ。札幌、 函館 オㇿ タ ネア ウタㇻ インネ ワ オヤ ウㇱケ タ ウウェイパㇰ タ インネ ルウェ ネ。
風疹は近畿、首都圏などで流行が続き、本道でも患者がいます。札幌、函館で多いですが、(6月には道内の他の)地域にも広がっています。
En junio 2013 multaj homoj infektiĝis je rubeolo en kaj ĉirkaŭ la urboj Osaka kaj Tokio. Infektitoj troviĝis ankaŭ en Hokkajdo, ĉefe en la urboj Sapporo kaj Hakodate, sed dum la junio pli kaj pli multiĝas infektitoj ankaŭ en aliaj regionoj de Hokkajdo.
(http://www.iph.pref.hokkaido.jp/kansen/457/data.html#section3)

Tanpa 6 cup 9 to pakno Hokkaidou or ta 82 tasum utar oka ruwe ne. Rupnekur inne.
タンパ 6 チュㇷ゚ 9 ト パㇰノ 北海道 オㇿタ 82 タスㇺ ウタㇻ オカ ルウェ ネ。 ルㇷ゚ネクㇽ インネ。
今年(2012年12月31日(月)(2013年第1週の始め[月曜日])から2013年)の6月9日までに、北海道では82人の患者がありました。成人が多くなっています。
De la 31-a de decembro 2012, la komenco [lundo] de la unua semajnoj en 2013 ĝis la 9-a de junio en 2013 la nombro de malsanuloj kun rubeolo atingis 82 en Hokkajdo. La plenaĝulaj fariĝas pli multaj ol antaŭe.

Zenkoku or ta 10102 tasum utar oka rawe ne.
全国 オㇿ タ 10102 タスㇺ ウタㇻ オカ ラウェ ネ。
全国では、10102人です。
En la lasta jaro la nombro estis 2 353 tutlande kaj 21 en Hokkajdo.

Hoski pa anak zenkoku or ta 2352 tasum utar oka wa, Hokkaidou or ta 21 tasum utar oka ruwe ne.
ホㇱキ パ アナㇰ 全国 オㇿ タ 2352 タスㇺ ウタㇻ オカ ワ、 北海道 オㇿ タ 21 タスㇺ ウタㇻ オカ ルウェ ネ。
昨年は、全国で2353人、北海道で21人でした。
En lasta jaro troviĝis 2353 en Japanio kaj 21 en Hokkajdo.

Tanpa 82 tasum utar oka hike, oro ta 55 okkayo utar oka wa 27 menoko utar oka ruwe ne.
タンパ 82 タスㇺ ウタㇻ オカ ヒケ、 オロ タ 55 オッカヨ ウタㇻ オカ ワ 27 メノコ ウタㇻ オカ ルウェ ネ。
今年の82名の患者のうち、男性は55名で、女性は27名でした。
El tiuj 82 en 2013 por Hokkajdo 55 estis viroj dum 27 estis virinoj.

Zenkoku or ta 10102 tasum utar oka hike, oro ta poroser (8 wari) okkayo ne ruwe ne. Ora poroser 20 pa wano 40 pa pakno oka utar ne ruwe ne.
全国 オㇿ タ 10102 タスㇺ ウタㇻ オカ ヒケ、 オロ タ ポロセㇾ (8 ワリ) オッカヨ ネ ルウェ ネ。オラ ポロセㇾ 20 パ ワノ 40 パ パㇰノ オカ ウタㇻ ネ ルウェ ネ。
全国の10102名の患者の8割近くが男性で、その大半が20代から40代です。
Tutlande, el tiuj 10 102 malsanuloj, preskaŭ 80 procentoj estas viroj. Plejmultaj el tiuj viroj estas inter 20- kaj 40-kelkjara.

Teeta anakne menoko patek yobousessyu ki hi ka an wa, gakkou or ta syuudansessyu isam kusu yobousessyu ki utar moyo hi ka an kusu, koutai sak utar inne nankor.
テエタ アナㇰネ メノコ パテㇰ 予防接種 キ ヒ カ アン ワ、 学校 オㇿ タ 集団接種 イサㇺ クス 予防接種 キ ウタㇻ モヨ ヒ カ アン クス、 抗体 サㇰ ウタㇻ インネ ナンコㇿ。
これは、子どものころ(学校に通っていた頃)、予防接種の対象が女子だけだったとか、学校での集団接種ではなかったので受けていなかったりして(学校での集団接種の中止のため、希望する学童(男子、女子とも)にかぎって行われていたりして)、(その年齢の男性に風しんの)抗体がない人が多いためです。
La kialo estas ke multaj tiuaĝaj viroj ne havas antikorpon kontraŭ rubeolo, ĉar en ilia lernanteco vakcinado okazis nur por knabinoj en lernejo aŭ nur por volantaj geknaboj pro ĉeso de kolektiva vakcinado en lernejo.

Huusin-uirusu kor okkayo or wa honkor menoko koturse hi ka an kusu, yaytupare yan ani.
風疹ウイルス コㇿ オッカヨ オㇿ ワ ホンコㇿ メノコ コトゥㇽセ ヒ カ アン クス、 ヤイトゥパレ ヤン アニ。
風疹ウイルスを持つ男性から妊婦さんに感染することがあるので、気をつけてください。
Estas eble, ke gravedulino estas infektita de viro kun rubeola viruso. Do atentu!

82 tasum utar oka hike, oro ta 77 utar anak wakutin-sessyu somo ki utar neya, ki ka somo ki ka erampewtek utar neya oka ruwe ne.
82 タスㇺ ウタㇻ オカ ヒケ、 オロ タ 77 ウタㇻ アナㇰ ワクチン接種 ソモ キ ウタㇻ ネヤ、 キ カ ソモ キ カ エラㇺペウテㇰ ウタㇻ ネヤ オカ ルウェ ネ。
82名の患者のうち、77名はワクチン接種をしてないか、わからない状態でした。
El tiuj 82 trovitaj en Hokkajdo en 2013, 77 neniam vakciniĝis aŭ ne certas, ĉu ili iam vakciniĝis.

Wakutin ani huusin poroser i=koturse ka somo ki.
ワクチン アニ 風疹 ポロセㇾ イコトゥㇽセ カ ソモ キ。
ワクチンでほとんど風疹は罹りません。
Se vakciniĝi, oni preskaŭ neniam infektiĝos je rubeolo.

Isa koramkor wa, wakutin-sessyu ki yan!
イサ コラㇺコㇿ ワ、 ワクチン接種 キ ヤン!

お医者さんとご相談し、ワクチン接種をしてください。
Mi esperu, ke vi konsiliĝos kun kuracisto kaj vakciniĝos.

Korka, sessyu ki yakka nani pirka ka somo ki.
コㇿカ、 接種 キ ヤッカ ナニ ピㇼカ カ ソモ キ。
しかし、接種を受ければすぐに大丈夫、というわけではありません。
Vakcinado tamen ne tuj garantias vian sendanĝerecon.

Sessyu wano koutai a=kar hi pakno tu syuukan ka re syuukan ka siran kusu, yaytupare yan!
接種 ワノ 抗体 アカㇻ ヒ パㇰノ トゥ 週間 カ レ 週間 カ シラン クス、 ヤイトゥパレ ヤン!
接種から抗体ができるまでには2、3週間かかるとされていますので、ご注意ください。
Notu, tamen, ke por formacio de antikorpo necesas du-tri semajnoj post la vakcinado.



この記事は、日本で唯一のアイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の第58号(近日発刊)に投稿した「風疹のお話」(風疹 オルㇱペ)の一部を修正し、エスペラント訳したものです。
エス訳にあたっては、川合さんなどに多大なご協力をいただきまして作成いたしました。この場をお借りしまして、お礼申し上げます。

このエス文につきましては、HELホームページ
http://www.hokkajda-esp-ligo.jp/jp/index-j.htm
及び私のアイヌ語投稿文の個人的ページ
http://www.geocities.jp/aynuitak/
にも掲載しております。

ついでながら、アイヌタイムズをご購入していただける方がお知り合いでいらっしゃいましたら、お声をかけていただけると大変うれしく思います。

(購読連絡先:〒055-0101 北海道平取町二風谷80-25 萱野志朗宛)


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]