[ホームページに戻る] [目次に戻る]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「萱野茂さんの言葉を聞いて」
(第38号、2006年(平成18年)6月30日(金)アイヌ語ペンクラブ発行 8ページ〜10ページを引用)
(第38号日本語版、2006年(平成18年)9月30日(土)アイヌ語ペンクラブ発行 3ページを引用)


Kayano Sigeru nispa ye itak ku=nu wa
萱野茂 ニパ イェ イタ クヌ ワ

Aŭskultante vorton de s-ro KAJANO Ŝigeru

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


Teeta, Kayano Sigeru nispa terebi or ta ene hawean hi;
テエタ、萱野茂 ニパ テレビ オ タ エネ ハウェアン ヒ;

昔、萱野茂さんがテレビでこのように言いました。
Iam mi vidis en la televida programo, ke s-ro KAJANO Ŝigeru, la aino, diris jene;

 

"Ecioka anak eci=kor itak eci=ye easkay ruwe ne.
"エチオカ アナ エチコ イタ エチイェ エアカイ ルウェ ネ。

『あなたたちは自分の言葉を話すことができます。
"Vi povas paroli en via lingvo.

 

Korka, c=utari anak ci=kor itak ci=ye kuni hattoho an wa ayne, ci=ye eaykap ruwe ne.
カ、チュタリ アナ チコ イタ チイェ クニ ハットホ アン ワ アイネ、チイェ エアイカ ルウェ ネ。

でも、私たちは自分の言葉を話すのを禁じられて、ついに話すことができなくなりました。
Tamen oni malpermesis al ni paroli en nia lingvo, fine ni ne povas paroli en nia lingvo.

 

Ci=kor kewtum eci=erampewtek nankor." sekor hawean hi ku=nukar amkir.
チコ ケウトゥ エチエラペウテ ナンコ。" セコ ハウェアン ヒ クヌカ

私たちの気持ちはあなたたちにはわからないでしょう』と話したのを見たことがあります。
Ŝajnas al mi, vi ne povas kompreni nian senton de malĝojo."

 

Oya terebi-bangumi or ta "minzoku kor itak anak, ne minzoku ikkewe ne." sekor hawean hi ka ku=nukar ruwe ne.
オヤ テレビ番組 オ タ "民族 コ イタ アナ、ネ 民族 イッケウェ ネ。" セコ ハウェアン ヒ カ クヌカ ルウェ ネ。

別のテレビ番組で『民族の言葉は、その民族の根幹です』と話したのも見ました。
En alia televida programo mi vidis, ke li diris, "Etnolingvo estas bazo de la etno."

 

Sisam itak takup ye utar, ne itak ipe erampewtek nankor kuni ku=ramu.
シサ イタ タク イェ ウタ、ネ イタ イペ エラペウテ ナンコ クニ クラム。

日本語しか話さない人たちは、この意味はわからないだろうと思います。
Laŭ mia penso la senton ne povas kompreni la japano parolanta nur japane.

 

Aynuitak a=en=epakasnu kor k=an hike, itak aani, aynu utar makanak kamuy eoripak ya ka k=eraman.
アイヌイタ アエネパカヌ コ カン ヒケ、イタ アアニ、アイヌ ウタ マカナ カムイ エオリパ ヤ カ ケラマン。

私はアイヌ語を教えられていますが、アイヌ語で、アイヌの人たちがどのように神様を敬っているかがわかりました。
Mi lernas la ainan lingvon. Laŭ la sperto mi komprenas, kiel la aino respektas siajn diojn.

 

Aynu utar makanak pirka kewtum pirka puri kor utar ne ya ka k=eraman.
アイヌ ウタ マカナカ ケウトゥカ プリ コ ウタ ネ ヤ カ ケラマン。

アイヌの人たちがどのように良い心良い行いを持つ人たちかもわかりました。
Mi komprenas, ke la aino havas bonan koron kaj konduton.

 

Usa oka utar kor itak ka kor puri ka, opitta a=eyam pe ne kuni ku=ramu.
ウサ オカ ウタ イタ カ コ プリ カ、オピッタ アエヤ ペ ネ クニ クラム。

いろいろな人たちの言葉も文化も全て大切なものだと私は思います。
Mia pensas, ke gravaj estas ĉiuj lingvoj kaj kulturoj de diversaj homoj.

 

Oya utar kor puri ka kewtumpirka no a=nu wa a=eraman yakun, etoko ta a=erampewtek pe ka a=eraman etokus ruwe ne.
オヤ ウタ プリ カ ケウトゥカ ノ アヌ ワ アエラマン ヤクン、エトコ タ アエラペウテ ペ カ アエラマン エトク ルウェ ネ。
他の人たちの文化も心よく聞いて理解するならば、以前にはわからなかったこともわかるようになります。
Se oni klopodas kompreni aliajn kulturojn de aliaj etnoj aŭskultante bone, oni povas kompreni la nekompreneblaĵojn antaŭajn.

 

Newaanpe sino pirka p ne sekor ku=yaynu.
ネワアンペ シノ ピ ネ セコ クヤイヌ。

それはとても素晴らしいことだと思います。
Tio estas tre mirinda laŭ mia penso.


 

Tane, inne utar eigo itak patek ye wa, ne "eigo mosir" anak "Gurôbaru-sutandâdo" sekor ka a=porose p ne korka, itak sinep ne yak wen sekor ku=yaynu.
タネ、インネ ウタ エイゴ イタ パテ イェ ワ、ネ "エイゴ モシ" アナ "グローバル-スタンダード" セコ カ アポロセ ネ コカ、イタ シネ ネ ヤ ウェン セコ クヤイヌ。

今は多くの人たちが英語ばかりを話し、その『英語の国』は『グローバル・スタンダード』とも称されるものですが、言葉は一つではいけないのだと私は思います。
Nun multaj personoj parolas nur angle, la aĵo per la angla estas nomita "tutmonda normo", sed laŭ mi penso, tio estas, ke oni devas paroli nur en sola lingvo en la tuta mondo.


 

Hemanta kusu usa oka minzoku ukotumuwen hi ka an ya?
ヘマンタ クス ウサ オカ ミンゾク ウコトゥムウェン ヒ カ アン ヤ?

なぜいろんな民族は仲が悪いこともあるのでしょうか?
なぜいろんな民族は仲が悪いこともあるのでしょうか?


 

Kani anakne Esuperanto itak eraman pe ku=ne hike, 1887 pa ta Zamenhohu ne itak kar ruwe ne.
カニ アナネ エスペラント イタ エラマン ペ クネ ヒケ、1887 パ タ ザメンホフ ネ イタ ルウェ ネ。

私はエスペラント語を勉強する者です。1887年に、ザメンホフがその言語を作りました。
Mi estas homo, kiu lernas Esperanton. En 1887, Zamenhofo faris la lingvon.


 

"Ani minzoku utur a=wente p shûkyô ne wa itak ne" sekor ne kur yaynu ruwe ne.
"アニ 民族 ウトゥ アウェンテ 宗教 ネ ワ イタ ネ" セコ ネ ク ヤイヌ ルウェ ネ。

『人が民族を仲違いさせる物は、宗教であり言語である』とその人は考えました。
Tiu pensis, ke la aĵo, kiu malpacigas homojn, estas religio kaj lingvo.


 

Eposokane, oya motoho oka nankor korka, Esuperanto itak ye utar ene yaynu hi;
エポソカネ、オヤ モトホ オカ ナンコカ、エスペラント イタ イェ ウタ エネ ヤイヌ ヒ;

もちろん、それがすべてではないでしょうが、エスペラントを使っている人は、次のように考えます。
Kompreneble tio ne estas ĉio. Kaj Esperantisto pensas jene:


 

Esuperanto itak inan minzoku kor pe ka somo ne kusu, a=kor itak neya a=kor puri neya oya minzoku utar kor kuni ikaspaotte ka somo ki no, nen ka somo utasa roski no, usa oka minzoku utar ukoytak kuni p ne, sekor yaynu ruwe ne.
エスペラント イタ イナン 民族 コ ペ カ ソモ ネ クス、アコ イタ ネヤ アコ プリ ネヤ オヤ 民族 ウタ クニ イカパオッテ カ ソモ キ ノ、ネン カ ソモ ウタサ ロキ ノ、ウサ オカ 民族 ウタ ウコイタ クニ ネ、セコ ヤイヌ ルウェ ネ。

「エスペラント語はどの民族のものでもないため、私たちの言葉や文化を他の民族たちに持つように命令せずに、誰も争わずに、いろんな民族の人たちが会話できるものである、と考えます。
Kaj neniuj etnoj havas Esperanton, tial oni povas paroli sen malpaciĝi inter diversaj etnoj kaj sen ordoni havigi al aliaj etnoj Esperantan lingvon kaj kulturon laŭ penso de Esperantisto.


 


Sankô: "Puraha-sengen"
参考:「プラハ宣言」


参考:「プラハ宣言」
http://www5d.biglobe.ne.jp/~hel/jp/prago/prago-j.htm

rim.: "la Manifesto de Prago,
http://www5d.biglobe.ne.jp/~hel/prago/OKI_JP_utf8.htm (Manifesto de Prago en la okinava lingvo kun Esperanto kaj la japana lingvo),
http://www5d.biglobe.ne.jp/~hel/jp/AinaManifestoDePrago.htm (Manifesto de Prago en la aina lingvo)"


 

A=kor puri ka a=kor itak ka a=eyam no, a=utari opitta uwekatayerotke=an yak pirka sekor ku=yaynu.
アコ プリ カ アコ イタ カ アエヤ ノ、アウタリ オピッタ ウウェカタイェロッケアン ヤカ セコ クヤイヌ。

文化も言葉も尊重して、私たちみんな仲良くなればいいと思います。
Mi pensas, ke oni respektas aliajn kulturojn kaj lingvojn, tiel oni paciĝas kun la aliaj.


 

Kayano nispa ye itak anakne, itak pisno a=kocanupkor pe an sekor ku=yaynu.
萱野 ニパ イェ イタ アナネ、イタノ アコチャヌ ペ アン セコ クヤイヌ。

萱野さんの語る言葉は、言葉ごとに聴いて参考になるところがいっぱいあると私は思います。
Troviĝas multaj bonaj gvidiloj por la diroj de s-ro KAJANO laŭ mia penso.


 

Te pakno arikiki no aynu puri i=epakasnu wa i=kore ruwe ne.
テ パノ アリキキ ノ アイヌ プリ イエパカヌ ワ イコレ ルウェ ネ。

今まで一生懸命アイヌ文化を教えて下さいました。
Li gvidis nin al ainaj kulturoj per ĉiuj fortoj ĝis nun.


 

Kamuy mosir ta kamuy ne an kur k=aynukor kor k=onkami na.
カムイ モシ タ カムイ ネ アン ク カイヌコ コンカミ ナ。

神の国で神になった人を、私は尊敬しながら礼拝しますよ。
Mi preĝas por la animo transiranta al la aina dia mondo "kamuy mosir" montrante ĉian ĝentilecon.


 


[目次に戻る] [ホームページに戻る]