[フォント選択1] [フォント選択2]
[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]
アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「ソコニ (エゾニワトコ)」
(第22号、2002年(平成14年)6月20日(木)アイヌ語ペンクラブ発行 9~11ページ引用)

Sokoni
ソコニ

ソコニ (エゾニワトコ)
Sambucus sieboldiana (latene)

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。
La kopirajton havas Aynu-go-PEN-Krabu.

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
NOTO)1. Ruĝaj literoj estas latenaj aŭ la japanaj KATAKANA aine.
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。 相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
2. Ruĝaj kursivaj literoj estas pruntovortoj el japana lingvo. Aine ne troviĝas adekvataj vortoj.
3. 外来語は、日本語ローマ字の訓令式ローマ字で表記しています。
3. La fremdvorto estas skribita laŭ la maniero "kunrei-siki roomaĵi (japane)" de japana latina litero.
4. 山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. Literoj kun "ĉapelo" aŭ "cirkumflekso" estas longaj vokaloj de du moraoj longe japane.

5. 緑字は、エスペラント(語)です。
5. Verda literoj estas Esperantaj.

5. Nigra litero estas japana.




Sokoni hura ruy pe ne kusu wen kamuy ka pakor kamuy ka emaka sekor a=ye.
ソコニ フラ ルイ ペ ネ クス ウェン カムイ カ パコㇿ カムイ カ エマカ セコㇿ ア・イェ。

ソコニは匂いが強いので、悪い神も流行病の神もそれを嫌がると言われています。
La odoro de la arbedo "sokoni" estas forta. Pro tio oni diras, ke ĝin malamas la aina dio de malbono kaj infekta malsano.

Poro-pet or ta néwaanpe inaw ne a=kar ruwe ne.
ポロペッ オッタ ネワアンペ イナウ ネ ア・カㇻ ルウェ ネ。

幌別では、この木で木幣を作りました。
En la urbeto "Poro-pet" oni faris la ainan preĝilon "inaw" el la arbedo.

Karapto or ta anakne, ne nítek inoka ne a=kar wa, hekaci us kut or a=ewkote yak a=ye.
カラㇷ゚ト オッタ アナㇰネ、 ネ ニテㇰ イノカ ネ ア・カㇻ ワ、 ヘカチ ウㇱ クッ オㇿ ア・エウコテ ヤㇰ ア・イェ。

樺太では、この木の枝で人形を作り、子供の着物の帯に結びました。
En la duoninsulo "Karapto" oni faris pupon el la branĉo kaj kunligis ĝin kun la vesta zono de infano.

Néwaanpe hekati epunkine kuni p ne sekor yaynu=an nankor.
ネワアンペ ヘカチ エプンキネ クニ ㇷ゚ ネ セコㇿ ヤイヌ・アン ナンコㇿ。

これが子供を守るものだと考えられたのでしょう。
Laŭ onidiro ĝi protekas infanojn.

Néwaanpe "seniste-nipopo" ne ya "sokoni-nan kor pe" ne ya a=pórose p ne.
ネワアンペ 「セニㇱテニポポ」 ネ ヤ 「ソコニナン コㇿ ペ」 ネ ヤ ア・ポロセ ㇷ゚ ネ。

これは、「セニテニポポ」とか「ソコニナンコペ」と言われました。
Oni nomas ĝin aŭ "seniste-nipopo" aŭ "sokoni-nan kor pe".

AOKI Aiko katkemat ene hawean hi:
青木愛子 カッケマッ エネ ハウェアニ:

青木愛子さんは次のように言ってます:
S-ino AOKI Aiko diris jene:

Huype tumsak hi ta, sokoni kapu a=popte wa, uwehe a=kúre yak pirka sekor a=ye.
フイペ トゥㇺサㇰ ヒ タ、 ソコニ カプ ア・ポㇷ゚テ ワ、 ウウェヘ ア・クレ ヤㇰ ピㇼカ セコㇿ ア・イェ。

フイペ(腎臓、肝臓)が元気のない時は、ソコニの内皮を煎じて、その汁を飲ませると良くなるといいます。
Laŭ onidiro kiam aŭ reno aŭ hepato estas malsana, oni infuzas la epidermon de "sokoni", kaj trinkas la supon, tiel fariĝas bona.

Cuk an kor sokoni kapu a=sospa híne, a=satke wa a=ama.
チュㇰ アン コㇿ ソコニ カプ ア・ソㇱパ ヒネ、 ア・サッケ ワ ア・アマ。

秋になるとソコニの皮をはいで、干しておきました。
Kiam aŭtuno alvenas, oni senŝeligas la epidermon de "sokoni", kaj sekigas ĝin.

KAWAKAMI Sin katkemat ene hawean hi:
川上シン カッケマッ エネ ハウェアニ:

川上シンさんは次のように言ってます:
S-ino KAWAKAMI Sin diris jene:

A=popte hi ta, ni hamu tura pon níteke a=omare ruwe ne.
ア・ポㇷ゚テ ヒ タ、 ニ ハム トゥラ ポン ニテケ ア・オマレ ルウェ ネ。

煎じるときは、葉っぱと若い茎(枝)を入れました。
Kiam oni infuzas ĝin, oni enmetas la foliojn kaj la tigojn en la akvo.

A=ikkewe eytasa arka kor, sokoni nimaw a=eywanke ruwe ne. A=popte wa senkaki a=kokari.
ア・イッケウェ エイタサ アㇻカ コㇿ、 ソコニ ニマウ ア・エイワンケ ルウェ ネ。 ア・ポㇷ゚テ ワ センカキ ア・コカリ。

腰がひどく痛いときは、ソコニの湿布を使います。煮立たせて布を巻きました。
Kiam la lumbo doloras, oni uzas kompreson el "sokoni". Oni bone boligas ĝin, kaj vindas la tukon.

"Tiri Masiho Bunrui-aynu-go-Ziten" or ta ene kampinuye hi:
「知里真志保 分類アイヌ語辞典」 オッタ エネ カンピヌイェ ヒ:

「知里真志保 分類アイヌ語辞典」には、こう書かれています:
"ĈIRI Maŝiho Bunrui-ainu-go-Ziten (Klasifikita vortaro de aina lingvo de ĈIRI Maŝiho)" diras jene:

Karapto or ta, suma a=sesekka híne, a=wóromare nimaw ani a=kokari wa, totce hi a=usi yak a=ye.
カラㇷ゚ト オッタ、 スマ ア・セセッカ ヒネ、 ア・ウォロマレ ニマウ アニ ア・コカリ ワ、 トッチェ ヒ ア・ウシ ヤㇰ ア・イェ ルウェ ネ。

樺太では、石を焼いて、水に浸した木の皮で包んで、腫れたところに付けたといいます。
En la duoninsulo "Karapto" oni varmigas ŝtonon, envolvas ĝin per la epidermo trempita en akvo kaj almetas ĝin al ŝvelaĵo.

Sokoni anak aynumosir (Hokkaido), Karapto (Saharin), yawani (Minami-tisima), Honsyû-tyûhokubu, Tyôsen-hantô, Tyûgoku-tôhokubu or us pe ne. Kim us pe ne.
ソコニ アナㇰ アイヌモシㇼ (北海道)、 カラㇷ゚ト (サハリン)、 ヤワニ (南千島)、 本州中北部、 朝鮮半島、 中国東北部 オㇿ ウㇱ ペ ネ。 キㇺ ウㇱ ペ ネ。

ソコニは、北海道、サハリン、南千島、本州中北部、朝鮮半島、中国東北部に生えています。山に生えます。
"Sokoni" elkreskas en aynumosir (Hokkajdo), Karapto (Saĥaleno), yawani (Suda-parto de Kurilaj Insuloj) kaj Nordorienta-parto en Ĉino. Troviĝas en monto.

A=satke sokoni anak kanpô or ta sekkotuboku sekor a=ye p ne wa, a=satke hamu sekkotubokuyô sekor a=ye p ne ruwe ne.
ア・サッケ ソコニ アナㇰ 漢方 オㇿ タ 接骨木 セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ ネ ワ、 ア・サッケ ハム 接骨木葉 セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

乾燥したソコニは漢方では接骨木(せっこつぼく)と呼ばれるもので、乾燥した葉は接骨木葉(せっこつぼくよう)と呼ばれるものです。
En kanpô (ĉina medicino) oni nomas la sekigitan arbedon sekkocuboku kaj nomas la sekigitan folion sekkocubokujoo.

Sekkotuboku ani pone kay hi a=tusare ka ki, totce hi ka arka hi ka a=pirkare ka ki, orowano a=círe hi a=tusare ka ki ruwe ne. Kasiun, okuykoeskari=an kor a=ku yak pirka sekor a=ye ruwe ne.
接骨木 アニ ポネ カイ ヒ ア・トゥサレ カ キ、 トッチェ ヒ カ アㇻカ ヒ カ ア・ピㇼカレ カ キ、 オロワノ ア・チレ ヒ ア・トゥサレ カ キ ルウェ ネ。 カシウン、 オクイコエㇱカリ・アン コㇿ ア・ク ヤㇰ ピㇼカ セコㇿ ア・イェ ルウェ ネ。

接骨木は、骨が折れた時に直したり、腫れたところも痛むところもよくしたり、そしてやけどしたところを直したりしました。さらに、小便づまりしたとき飲むと良いといわれています。
Per sekkotuboku oni bonigas ostrompaĵon, ŝvelaĵon, doloraĵon kaj brulvundon. Kiam oni ne povas urini, oni trinkas ĝin. Tiel oni resaniĝas.

Zin'en, kanseturyûmati, tûhû sekor a=ye siyeye ka a=pirkare p ne.
腎炎、関節リウマチ、痛風 セコㇿ ア・イェ シイェイェ カ ア・ピㇼカレ ㇷ゚ ネ。

腎炎、関節リウマチ、痛風と呼ばれる病気も治すものです。
Ĝi resanigas la malsanojn kiel la nefrito, la artika reŭmatismo kaj la podagro.

Sekkotuboku or ta oreanôrusan, bêtaamirinparumitêto, arufaamirin, urusôrusan sekor a=ye p an ruwe ne.
接骨木 オッタ オレアノール酸、β-アミリンパルミテート、α-アミリン、ウルソール酸 セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ アン ルウェ ネ。

接骨木成分として、オレアノール酸、β-アミリンパルミテート、α-アミリン、ウルソール酸というものがあります。
En sekkocuboku troviĝas oleanolic acid, amyrin palmitate, amyrin kaj ursolic acid.

Sekkotubokuyô or ta sanburusin sekor a=ye p an ruwe ne.
接骨木葉 オッタ サンブルシン セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ アン ルウェ ネ。

接骨木葉にはサンブルシンというものがあります。
En sekkocubokujoo troviĝas sambunigrin.

Asir epuy a=e easkay, korka soyokari kur ka an kusu yayitupare yan hani!
アシㇼ エプイ ア・エ エアㇱカイ、 コㇿカ ソヨカリ クㇽ カ アン クス ヤイトゥパレ ヤナニ!

若芽は食べられますが、下痢をする人もいるので注意してください!
Oni povas manĝi la novan burĝonon. Sed kelkaj personoj laksiĝas. Atentu tion!

Níkaopi anak a=e easkay. Ani a=kar sake kéraan sekor haweas.
ニカオピ アナㇰ ア・エ エアㇱカイ。 アニ ア・カㇻ サケ ケラアン セコㇿ ハウェアㇱ。

果実は食べられます。それで作った果実酒はおいしいと言われています。
Oni povas manĝi la frukton. Bongusta estas la alkoholaĵo el la frukto.


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]