[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「ヨモギ」
(第24号、2002年(平成14年)12月27日(月)アイヌ語ペンクラブ発行 2~6ページ引用)
(第24号日本語版、3月20日(木)アイヌ語ペンクラブ発行 1~2ページ引用) 

Noya
ノヤ

ヨモギ
Artemizio


注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

  注)1. 赤字は、アイヌ語です。
    2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
    3. 
山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
    4. 緑字は、エスペラント(語)です。



Noya a=nuyanuya kor húra ruy pe ne ruwe ne.
ノヤ ア・ヌヤヌヤ コㇿ フラ ルイ ペ ネ ルウェ ネ。

ヨモギの薬をもむと匂いを発します。
Se oni premas la artemiziajn foliojn, tio odoras.

Néwaanpe 'kamuy noya' sekor a=ye hi ka an, 'nupur noya' sekor a=ye hi ka an.
ネワアンペ 「カムイ ノヤ」 セコㇿ ア・イェ ヒ カ アン、「ヌプㇽ ノヤ」 セコㇿ ア・イェ ヒ カ アン。

これを、「カムイ ノヤ kamuy noya 神・ヨモギ」と言うこともあり、「ヌプン ノヤ nupur noya 霊力が強い・ヨモギ」ということもあります。
Oni iam nomas tion 'kamuy noya', nome diaĵa artemizio, aŭ 'nupur noya', nome inspirita artemizio en la aina lingvo.

Wentarap=an humi wen hi ta, noya a=muyekar wa, takusa ne a=kar ruwe ne.
ウェンタラㇷ゚・アン フミ ウェン ヒ タ、 ノヤ ア・ムイェカㇻ ワ、 タクサ ネ ア・カン ルウェ ネ。

悪夢を見たときに、ヨモギの茎葉を束ねて、清め草にします。
Se premsonĝi, oni faskigas artemiziajn tigon kaj foliojn, kaj tio fariĝas herbo por preĝo.

Néwaanpe a=i=epiru wa a=i=epotara ruwe ne.
ネワアンペ ア・イ・エピル ワ ア・イ・エポタラ ルウェ ネ。

それで体をはらい清めるのです。
Per tio oni purigas korpon.

Ene iki=an hi 'ka(si-ke) kik' sekor a=ye.
エネ イキ・アン ヒ 「カ(シ、-ケ) キㇰ」 セコㇿ ア・イェ。

そうすることを「カ(シ-ケ) キㇰ ka(sike) kik」といいます。
Oni nomas iĝi tiel 'ka(si-ke) kik'.

KAWAKAMI Matuko katkemat ene hawean i; "'wakka us kamuy kosikiru' sekor a=ye tusu anak, pet or ta siyeye kur a=tura wa, inaw neya takusa neya ani ekasi kamuy'oroytak kor, takusa-ehoripi, inaw-ehoripi wa, wenkamuy okewe kusu petne takusa ani kasi a=kik híne, pet or un nérok takusa opitta a=momka.'"
川上まつ子 カッケマッ エネ ハウェアニ;「『ワッカ ウㇱ カムイ コシキル』 セコㇿ ア・イェ トゥス アナㇰ、 ペッ オッタ シイェイェ クㇽ ア・トゥラ ワ、 イナウ ネヤ タクサ ネヤ アニ エカシ カムイオロイタㇰ コㇿ、 タクサ-エホリピ、 イナウ-エホリピ ワ、 ウェンカムイ オケウェ クス ペッネ タクサ アニ カシ ア・キㇰ ヒネ、 ペッ オルン ネロㇰ タクサ オピッタ ア・モㇺカ。"

川上まつ子さんは次のように言ってます: 「『ワッカウㇱカムイ アコシキル wakkauskamuy a=kosikiru 川の神様の方に振り向く』というトゥス(巫術)は、川に病人を連れて行き、イナウ(木幣)やタクサ(清め草)やらで、おじいさんが神様に祈りの言葉を言い ながら、タクサを持って踊り、イナウを持って踊り、悪い神を追い出すために濡れたタクサで病人を叩いてお祓いし、川にそのタクサを全部流す」)
[編註]: 意訳であり、原文は以下の通り。 「ワッカウㇱカムイ アコシキル』っていうトゥスは、川さ病人連れて行って、イナウやらタクサやらでエカシはカムイオロイタㇰしながら、タクサエホリピ イナウエホリピして、その憑きものだか、障りもの離すのに、病人は、今度べじゃべじゃになったタクサでカシキㇰしてもらって、もらえばかたっぴし(=か たっぱしに)そのタクサを流して。」]
S-ino KAWAKAMI Matuko (prononcu:Macuko) diris jene: "La magio, 'wakka us kamuy kosikiru', estas ke oni iru kun paciento, la avo diru preĝon per la arba ekzorcilo 'inaw' aŭ la herba ekzorcilo 'takusa', oni dancas kun 'inaw', por forpeli malbonan diaĵon oni ekzorcas per tramalsekiĝanta 'takusa' kaj tute fluigas tiujn.

Tiri Yukie nuye kampisos' aynu sin'yôsyû' or ta noya oruspe an.
知里幸恵 ヌイェ カンピソㇱ 「アイヌ神謡集」 オッタ ノヤ オルㇱペ アン。

知里幸恵の書いた本「アイヌ神謡集」にヨモギの話が出てきます。
En la libro 'ainu ŝinjôsjû', nome la ainaj versaj rakontoj, de TIRI Yukie (prononcu: ĈIRI Jukie) troviĝas rakonto pri artemizio.

Okikirmuy eak noya pon ay situnpe kamuy oksutuhu osma wa ray.
オキキㇼムイ エアㇰ ノヤ ポン アイ シトゥンペ カムイ オㇰストゥフ オㇱマ ワ ライ。

オキキㇼムイの射たヨモギの実が黒狐の神のえり首に当たって死にました。
La nuko de nigra vulpa diaĵo estis trafita per artemizia sago pafita de la aina duondia heroo Okikirmuy kaj la diaĵo mortis.

Ne kampisos or ta ene a=nuye hi;
ネ カンピソㇱ オㇿ タ エネ アヌイェ ヒ;

本には次のように書かれています;
En la libro oni skribas jene;

"Nékon ne humi ne nankor a, ci=kankitaye wano ci=pokisirke pakno tatkararse sikopayar.
「ネコン ネ フミ ネ ナンコラ、 チ・カンキタイェ ワノ チ・ポキシㇼケ パㇰノ タッカラㇻセ シコパヤㇻ。
("Nekonne humi ne nankora, chikankitaye wano chipokishirke pakno tatkararse sikopayar.
(「ネコンネ フミ ネ ナンコラ、 チカンキタイェ ワノ チポキㇱヒㇼケ パㇰノ タッカラㇻセ シコパヤㇻ。

「どうした事か私は頭のさきから足のさきまで、雁皮が燃え縮む様に痛みます。
"Mi tute ne komprenas, kio estas la problemo, sed mi doloras ĉion de la kapo ĝis la piedoj kiel la betula ŝelo brulas kaj malŝvelas.

Senne ka suy aynu pito eak pon ay ene un=iyuninka kuni ci=ramu a i..."
センネ カ スイ アイヌ ピト エアㇰ ポナイ エネ ウン・イユニンカ クニ チ・ラム ア イ...」。
Sennekashui ainupito eak ponai ene uniyuninka kuni chiramuai")
センネカスイ アイヌピト エアㇰ ポナイ エネ ウニユニンカ クニ チラムアイ」)

まさか人間の射た小さい矢がこんなに私を苦しめようとは思わなかったのに」 (岩波文庫『アイヌ神謡集』1986年第10刷 p.58~60)
Kontraŭ mia supozo tiel la malgranda sago pafita de homo suferigas min.

Oya kamuyyukar or ta, Okikirmuy noya ay ani irara isepotono neya astóma nitne kamuy neya rayke ruwe ne.
オヤ カムイユカㇻ オッタ、 オキキㇼムイ ノヤ アイ アニ イララ イセポトノ ネヤ アㇱトマ ニッネ カムイ ネヤ ライケ ルウェ ネ。

違うカムイユーカラでは、オキキムイはヨモギの矢でいたずらしたウサギの首領や恐ろしい魔物も殺しました。
En alia 'kamuyyukar' la 'Okikirmuy' mortigas la leporan ĉefon petolanta per artemizia sago kaj la teruran malbonan spiriton.

"Kayano Sigeru no aynu-go-ziten or ta ene kampinuye hi:
「萱野茂のアイヌ語辞典」 オッタ エネ カンピヌイェ ヒ:

「萱野茂のアイヌ語辞典」には次のように書かれています:
En "Kayano Sigeru no aynu-go-ziten (prononcu:Kayano Ŝigeru no aynu-go-ĵiten)" oni skribas jene:

"Okikurmi kamuy aynumosir wa rikunkanto orikin hi ta aynumosir epunkinere kusu nisuk wa anu p noya-imos kamuy ne ruwe ne."
「オキクㇽミ カムイ アイヌモシㇼ ワ リクンカント オリキン ヒ タ アイヌモシㇼ エプンキネレ クス ニスㇰ ワ アヌ ㇷ゚ ノヤ-イモㇱ カムイ ネ ルウェ ネ」。

「オキクミ沖がアイヌの国土から天の国へ行くときにアイヌの国を守護するために頼んでおいたのが、ヨモギの神なのだ」。(三省堂『萱野茂のアイヌ 語辞典』1996年第1刷 p.365)
Kiam la duondiaĵo Okikirmi supreniras de 'aynumosir', nome homa mondo ĝis 'rikunkanto', nome aina ĉielo.

"Tiri Masiho bunrui-aynu-go-ziten" or ta ene kampinuye hi:
「知里 真志保 分類アイヌ語辞典」 オッタ エネ カンピヌイェ ヒ:

「知里 真志保 分類アイヌ語辞典」には、こう書かれています。
En "TIRI Masiho (prononcu: ĈIRI Maŝiho) bunrui-ainu-go-ziten (prononcu: ĵiten)", nome klasifikita aina vortaro de TIRI Masiho oni skribas jene:

Sikot (Titose) or ta omkekar=an hi ta, wakka or noya a=omare wa, a=popte wa úsey mawe a=seru ruwe ne.
シコッ (千歳) オッタ オㇺケカㇻ・アン ヒ タ、 ワッカ オㇿ ノヤ ア・オマレ ワ、 ア・ポㇷ゚テ ワ ウセイ マウェ ア・セル ルウェ ネ。

千歳では、風邪をひいたときに、水にヨモギの葉を入れて、煮立てて蒸気を吸います。
En la urbeto Ĉitose kiam oni malvarmumas, oni enmetas artemiziajn foliojn en akvon, kion oni boligas kaj enspiras la vaporon.

Omkekar kur sapaha amip ka a=kamure kor, poppetaasin=an kusu, ne omke pirka ruwe ne.
オㇺケカㇻ クㇽ サパハ アミㇷ゚ カ ア・カムレ コㇿ、 ポッペタアシン・アン クス、 ネ オㇺケ ピㇼカ ルウェ ネ。

風邪ひきさんの頭から着物をかぶらせると、汗をかくので、その風邪がよくなりました。
Se oni vestas malvarmumulon per kimono, kiu ŝvitas, tial resaniĝas.

Ene iki=an hi yaysumawkar ne sekor a=ye.
エネ イキ・アン ヒ ヤイスマウカㇻ ネ セコㇿ ア・イェ。

この方法をヤイスマウカㇻといいます。
Tiu ago estas nomita 'yaysumawkar', nome ke oni per si enspiras la vaporon el pot.

NAKAMOTO Mutuko katkemat ene hawean i;
中本ムツ子 カッケマッ エネ ハウェアニ;

中本ムツ子さんは次のように言いました;
S-ino NAKAMOTO Mutuko (prononcu: Mucuko) diris jene;

"Ku=tekehe píro hi ta, ku=kor totto noya ham uk wa tekkotoro ani nuyanuya wa, pirihi kotukka wa korkoni ham kamure wa, korkoni kap ani sina ruwe ne."
「ク・テケヘ ピロ ヒ タ、 ク・コㇿ トット ノヤ ハㇺ ウㇰ ワ テッコトロ アニ ヌヤヌヤ ワ、 ピリヒ コトゥッカ ワ コㇿコニ ハㇺ カムレ ワ、 コㇿコニ カㇷ゚ アニ シナ ルウェ ネ。」

「私が手にけがをした時は、母はヨモギの葉を採って手のひらで揉んで、傷の上に貼り、フキの葉をかぶせフキの皮で縛りました。」
Kiam mi vundis al mi la manon, mia patrino kolektas artemiziajn foliojn, premas tiujn per manoj, kovras la vundon per tiuj, sur tio kovras per petazita folio kaj fiksas tion per petazita ŝelo.

Aoki Aiko katkemat ene hawean i;
青木愛子 カッケマッ エネ ハウェアニ;

青木愛子さんは次のように言いました;
S-ino AOKI Aiko diras jene;

"A=satke noya neya noya sinrici neya a=popte wa a=ku kor, a=honihi arka hi pirka ruwe ne.
「ア・サッケ ノヤ ネヤ ノヤ シンリチ ネヤ ア・ポㇷ゚テ ワ ア・ク コㇿ、 ア・ホニヒ アㇻカ ヒ ピㇼカ ルウェ ネ」。

「干しておいたヨモギを煎じて飲んだり、ノヤの根を煎じて飲めば腹痛が止まりました」。
Oni infuzas kaj trinkas la sekigitan artemizion, aŭ se infuzas kaj trinkas la radikon de tiu, stomakodoloro ĉesas.

Noya sísam or ta Ôyomogi (kiku-ka) sekor re an.
ノヤ シサㇺ オッタ オオヨモギ(キク科) セコㇿ レ アン。

ノヤは日本ではオオヨモギ(キク科)といいます。
En Japanio oni nomas artemizion 'Oojomogi (kiku-ka)'.

Samor mosir un yomogi akkari noya poro.
サモㇿ モシㇼ ウン ヨモキ アッカリ ノヤ ポロ。

本州のヨモギより大きいです。
La artemizio el Hokkajdo estas pli granda ol de la japana ĉefinsulo.

Ôyomogi anak aynumosir (Hokkaidô), yawani (Minami-tisima), Karapto (Saharin) oruspe ne.
オオヨモギ アナㇰ アイヌモシㇼ (北海道)、 ヤワニ (南千島)、 カラㇷ゚ト (サハリン) オルㇱペ ネ。

オオヨモギは、北海道、南千島、サハリンに分布します。
La 'Oojomogi' troviĝas en Hokkajdo, Sudaj Kuriloj kaj Saĥaleno.

Kim us pe ne.
キㇺ ウㇱ ペ ネ。

山に生えます。
En monto kreskas tiuj.

Kuromasam ta pirkano a=satke noya anak, kanpô or ta gaiyô sekor a=ye p ne ruwe ne.
クロマサㇺ タ ピㇼカノ ア・サッケ ノヤ アナㇰ、 漢方 オッタ 艾葉(がいよう) セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

日陰でよく乾燥したヨモギの茎葉(けいよう)は、漢方では、艾葉(がいよう)というものです。
La artemiziaj tigoj kaj folioj bone sekigitaj en la ombrejo estas nomita 'Gaijoo' en ĉina medicino.

Gaiyô ani a=netopake a=popkere ruwe ne.
艾葉(がいよう) アニ ア・ネトパケ ア・ポㇷ゚ケレ ルウェ ネ。

艾葉(がいよう)で体を温めます。
Per 'Gaijoo' oni varmigas la korpon.

Sitetu-sayô ka kor pe ne ruwe ne.
止血作用 カ コㇿ ペ ネ ルウェ ネ。

止血作用もあります。
Oni haltigas sangon per tiu.

A=namka wa a=honihi arka hi ta, ani a=pirkare ruwe ne.
ア・ナㇺカ ワ ア・ホニヒ アㇻカ ヒ タ、 アニ ア・ピㇼカレ ルウェ ネ。

冷えでお腹が痛い時は、これでよくします。
Kiam la stomako doloras pro malvarmeco, oni resanigas por la stomako.

Kôkinsayô ka kor pe ne.
抗菌作用 カ コㇿ ペ ネ。

抗菌作用もあります。
Tiu ŝirmas la korpon kontaŭ mikroboj.

Noya or seiyu o ruwe ne.
ノヤ オㇿ 精油 オ ルウェ ネ。

ヨモギは精油を含んでいます。
La artemizio enhavas esencan oleon.

Seiyu or ta sineôru neya húra motoho ne tuyon neya usa okay pe an.
精油 オッタ シネオール ネヤ フラ モトホ ネ ツヨン ネヤ ウサ オカイ ペ アン。

精油には、シネオールや香気の元であるツヨンなどを含みます。
La esenca oleo enhavas Cineoleon, la fonton de bonodoro Thujoneon.

Paykar an kor, asir noya noya-sito ne a=kar ka ki, noya mogusa ne a=kar ka ki.
パイカㇻ アン コㇿ、 アシン ノヤ ノヤシト ネ ア・カㇻ カ キ、 ノヤ もぐさ ネ ア・カㇻ カ キ。

春先に、ヨモギの若葉を草もちにしたり、もぐさの材料にします。
En printempo oni faras la rizkukon, moĉion kun artemizio aŭ faras mokson el artemizio.

Mogusa anak, kyû ki kor a=eywanke p ne ruwe ne.
もぐさ アナㇰ、 灸(きゅう) キ コㇿ ア・エイワンケ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

もぐさは灸(きゅう)に使います。
La mokso estas uzata por la moksoterapio, tradicie uzata en Ĉinio k Japanio, nome ke oni bruletigas la mokson el folioj de artemizio proksime de preciza punkto de la haŭto por ĝin varmigi.


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]