[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「銀ギツネ」
(第34号、2005年(平成17年)6月30日(木)アイヌ語ペンクラブ発行 6ページ~9ページを引用)
(第34号日本語版、2005年(平成17年)9月30日(金)アイヌ語ペンクラブ発行 2ページ~3ページを引用) 

Gingitune
銀ギツネ


Gingicune (esperante: Arĝenta vulpo)

     

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


Gingitune sekor a=ye sumari an ruwe ne.
銀ギツネ セコㇿ アイェ スマリ アン ルウェ ネ。

銀ギツネというキツネがいます。
Vulpo nomita Gingicune (esperante: arĝenta vulpo) ekzistas.

Urihi anakne, tane oka menoko utar ka pirkano mi kuni p ne ruwe ne.
ウリヒ アナㇰネ、タネ オカ メノコ ウタㇻ カ ピㇼカノ ミ クニ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

女性は、毛皮のコートでおなじみでしょう。
Nunaj virinoj portas ĝian pelton.

Netopa epitta kunne numa us wa an korka, retar numa ka an kusu, sirokane nupeki at pekor siran pe ne.
ネトパ エピッタ クンネ ヌマ ウㇱ ワ アン コㇿカ、レタㇻ ヌマ カ アン クス、シロカネ ヌペキ アッ ペコㇿ シラン ペ ネ。

全身黒い毛色の中に白い毛が混じって、銀色の光沢を持つキツネです。
Sur tuta korpo blankaj lanugoj troviĝas en nigraj lanugoj, tial la vulpo brilas kiel arĝento.

Gingitune anakne, yayan sumari neno an pe ne korka, numa iroho patek sinnano an pe ne.
銀ギツネ アナㇰネ、ヤヤン スマリ ネノ アン ペ ネ コㇿカ、ヌマ イロホ パテㇰ シンナノ アン ペ ネ

銀ギツネは、普通のキツネと同じ種類なのですが、
Gingicune estas sama speco de normala vulpo, sed ĝia lanuga koloro estas nur malsama ol normala.

Resseiiden kor pe ne kusu, sisak no a=nukar pe ne ruwe ne.
劣性遺伝 コㇿ ペ ネ クス、シサㇰ ノ アヌカㇻ ペ ネ ルウェ ネ。

劣性遺伝のため、ごくまれにしか産まれません。
Ĝi havas malsuperecan heredecon, tial malofte naskiĝas.

Oya mosir ta anakne, oro ta gingitune sinep ka isam uske ka an yak a=ye.
オヤ モシㇼ タ アナㇰネ、オロ タ 銀ギツネ シネㇷ゚ カ イサㇺ ウㇱケ カ アン ヤㇰ アイェ。

国によっては、銀ギツネのまったくいないところもあるそうです。
En iuj landoj tute ne troviĝas.

Aynu mosir or un gingitune ka, motoho anakne oya mosir or wa a=rura wa a=respa p kira wa paye p ne, sekor ye utar ka oka ruwe ne.
アイヌ モシㇼ オㇿ ウン 銀ギツネ カ、モトホ アナㇰネ オヤ モシㇼ オㇿ ワ アルラ ワ アレㇱパ ㇷ゚ キラ ワ パイェ ㇷ゚ ネ、セコㇿ イェ ウタㇻ カ オカ ルウェ ネ。

北海道の銀ギツネも、起源は和人が養殖のために持ち込んだ銀ギツネが逃げ出して野生化したものと言われることがよくあります。
Iuj ofte diras, ke arĝenta vulpo en Hokkajdo originale estas enportita de japano por bredado, kaj foriris kaj fine fariĝis sovaĝa.

Korka, sonno an pe ne ruwe?
コㇿカ、ソンノ アン ペ ネ ルウェ?

でも、本当にそうなのでしょうか?
Sed ĉu vere?

Aynu mosir or ta iyotta hoskino a=respa gingitune anakne, 1917 pa ta oya mosir or wano a=rura wa arki p ne yak a=ye.
アイヌ モシㇼ オㇿ タ イヨッタ ホㇱキノ アレㇱパ 銀ギツネ アナㇰネ、1917 パ タ オヤ モシㇼ オㇿ ワノ アルラ ワ アㇻキ ㇷ゚ ネ ヤㇰ アイェ。

北海道における銀ギツネの養殖は、1917年(大正6年)に輸入されたものが初めであるといわれています。
Arĝenta vulpo en Hokkajdo, kiun oni unue bredis, estis importita en 1917 (la 6-a jaro de "Taiŝo" laŭ la japana erao) laŭ onidiro.

Kan'ei-zidai or ta Uehara Kumazirô nuye "Mosihogusa" (aynu itak kampisos) ka ta, 'situmbi' ora 'kunneshumari' sekor an itak a=nuye wa an.
寛永時代 オㇿ タ 上原熊次郎 ヌイェ "もしほ草" (アイヌ イタㇰ カㇺピソㇱ) カ タ、シトゥㇺビ オラ クンネシュマリ セコㇿ アン イタㇰ アヌイェ ワ アン。

寛永時代に上原熊次郎が書いた「もしほ草」(アイヌ語辞書)の中に、「シツ゜ンピ」「クン子シユマリ」という言葉があります。
En la ajnuo-japana vortaro "Moŝihogusa", kiun UEHARA Kumaziroo skribis en "Kan'ei" laŭ la japana erao, troviĝas ajnuaj vortoj nomataj kaj 'situmbi' kaj 'kunneshumari'.

Inan pe ka sisam itak ani 'kuro-gitune' sekor a=nuye wa an ruwe ne.
イナン ペ カ シサㇺ イタㇰ アニ 黒狐 セコㇿ アヌイェ ワ アン ルウェ ネ。

どちらも日本語で黒狐と書かれています。
Por ambaŭ vortoj 'kurogitune'(nigra vulpo) estas skribita japane.

Zyon Batirâ kar ziten (dai-2-han) ka ta "Shitube" ora "Shitumbe n. A fox (principally the black fox)" sekor a=ye itak a=nuye wa an ruwe ne.
ジョン バチラー カㇻ 辞典 (第2版) カ タ "シトゥベ" オラ "シトゥㇺベ n. A fox (principally the black fox)" セコㇿ アイェ イタㇰ アヌイェ ワ アン ルウェ ネ。

ジョン・バチラーの辞典にも、黒狐という意味で「Shitube」そして「Shitumbe n. A fox (principally the black fox)」という言葉があります。
En la ajnuo-japana vortaro de John Batchelor troviĝas vortoj nomataj kaj "Shitube" kaj "Shitumbe n. A fox (principally the black fox)" signifanta nigran vulpon.

Tiri Masiho nuye hi ene an hi;
知里真志保 ヌイェ ヒ エネ アン ヒ;
知里真志保は、次のように書いています;
ĈIRI Maŝiho skribis jene;

"Situmpe anakne sumari ne korka, na a=tomte itak ne ruwe ne.
"シトゥㇺペ アナㇰネ スマリ ネ コㇿカ、ナ アトㇺテ イタㇰ ネ ルウェ ネ。

「situmpeは、キツネに対する敬称である。
"situmpe estas honora titolo por vulpo.

Iyotta a=eoripak pe 'kurogitune (kunne-sumari)' ne wa kusu, newaanpe patek a=porose hi ka an.
イヨッタ アエオリパㇰ ペ 黒狐 (クンネ-スマリ) ネ ワ クス、ネワアンペ パテㇰ アポロセ ヒ カ アン。

キツネの中でも、アイヌにもっとも貴ばれるのは、クロキツネなので、この語を特にクロキツネの意味に用いることが多い。
La nigra vulpo el ĉiuj estas respekita de ajnuo, tial la vorto speciale estas uzita kiel la nigra vulpo.

Korka, use itak ani 'kunne situmpe' sekor ka a=ye ruwe ne."
コㇿカ、ウセ イタㇰ アニ クンネ シトゥㇺペ セコㇿ カ アイェ ルウェ ネ。"

クロキツネをふつうは、kunne-situmpe という。」(知里真志保(1973-74) 『分類アイヌ語辞典』動物篇、p.144、 145、 平凡社)
Sed ĝenerale la ajnua vorto 'kunne situmpe' estis uzita kiel la nigra.

"Kayano Sigeru no Aynu-go-ziten" ka ta a=nuye hi ene an hi;
"萱野茂のアイヌ語辞典" カ タ アヌイェ ヒ エネ アン ヒ;

萱野茂のアイヌ語辞典には、以下のように書かれています;
En la ajnua vortaro de KAJANO Ŝigeru oni skribas jene;

"Kunne-ci-ronnup anakne pase kamuy ne kusu a=uk hi ta anakne sapaha a=kosiratki kor a=emawkopirka p ne."
"クンネ-チ-ロンヌㇷ゚ アナㇰネ パセ カムイ ネ クス アウㇰ ヒ タ アナㇰネ サパハ アコシラッキ コㇿ アエマウコピㇼカ ㇷ゚ ネ。"

「黒狐は位の高い神なので獲った場合には、その頭を神として祭れば運がよくなるものだ。めったに獲れないので、獲ったら頭骨を神として魂を入れて守護神にするといい。」(萱野茂(1996) 『萱野茂のアイヌ語辞典1、p.221、 222、 三省堂)
La kunne cironnup estas altranga diaĵo, tial se ĉasi ĝin kaj kultas ĝian kapon kiel diaĵon, vi fariĝas bonŝanca onidire. Oni malofte ĉasas ĝin, tial se ĉasi ĝin, estas bone, ke vi internigas animon en ĝian kapan oston kiel diaĵon. (Ajnua Vortaro de KAJANO Ŝigeru, p.221~222, Sanseidô)


Kubodera Ituhiko nuye "Aynu-go-Nihongo-zitenkô" ka ta, "shitunpe kamui n. 狐の神(狐の頭骨)" sekor an itak an ruwe ne.
久保寺逸彦 ヌイェ "アイヌ語・日本語辞典稿" カ タ、"shitunpe kamui n. 狐の神(狐の頭骨)" セコㇿ アン イタㇰ アン ルウェ ネ。

久保寺逸彦のアイヌ語・日本語辞典稿には、狐の神(狐の頭骨)は、shitumpe kamuiとあります。(久保寺逸彦(編))(1992) 『アイヌ語・日本語辞典稿』、p.255、北海道教育委員会/北海道文化財保護協会)
En la ajnuo-japana vortara malneto de KUBODERA Icuhiko vulpa diaĵo (vulpa kapan oston) troviĝas ĉe "shitunpe kamui (substantivo)".

Matu'ura Takesirô nuye hi ene an hi;
松浦武四郎 ヌイェ ヒ エネ アン ヒ;

松浦武四郎は、次のように言ってます;
MACUURA Takeŝirô skribis jene;

"'Kunnecironup', 'situmpi' anakne Sikotan mosir ta oka ruwe ne.
"'クンネチロヌㇷ゚'、'シトゥㇺピ' アナㇰネ シコタン モシㇼ タ オカ ルウェ ネ。

「「クン子チロヌプ」、「シツンピ」(黒孤)は、シコタン島に産す。
'kunnecironup', 'situmpi' (nigrs vulpo) naskiĝas en la insulo Ŝikotan.

Ora, Sari (Syari) or ta ka humne a=koyki p ne ruwe ne.
オラ、舎利(斜里) オㇿ タ カ フㇺネ アコイキ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。

また舎利(斜里)辺にても時々捕ること有。
Kaj kelkfoje oni ĉasas ĝin en la regiono Ŝari.

Huresisam utar ka Santan un kur utar ka, earkinne eramaspa p ne yak a=ye.
フレシサㇺ ウタㇻ カ サンタン ウン クㇽ ウタㇻ カ、エアㇻキンネ エラマㇱパ ㇷ゚ ネ ヤㇰ アイェ。

露西亜人(ロシア人)、山丹人(サンタン人)等至而(とういたって)是(これ)を愛するとかや。
Ĝi tre plaĉas al ruso kaj Santan-ano kaj aliaj.

Ora, re iro numa us pe ka an. 'Shima=cironnup' sekor a=ye p ne ruwe ne."
オラ、レ イロ ヌマ ウㇱ ペ カ アン。 '島(縞)チロンヌㇷ゚' セコㇿ アイェ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。"

また三毛の物有。 島(縞)チロヌプと言う。」(松浦武四郎選集二、名産図会、p410-413、北海道出版企画センター)
Kaj troviĝas vulpo havanta harojn de tri koloroj. Oni nomas ĝin 'ŝima=cironnup'. (La dua elektita verkaro de MACUURA Takeŝirô, Meisan-zukai, p.410-413, Hokkajdô-Sjuppan-Kikaku-Sentâ)

Tanpe neno, sisam gingitsune respa kuni etoko ta, aynu itak or ta kunne sumari a=eporose itak an a ruwe ne.
タンペ ネノ、シサㇺ 銀ギツネ レㇱパ クニ エトコ タ、アイヌ イタㇰ オㇿ タ クンネ スマリ アエポロセ イタㇰ アン ア ルウェ ネ。

このように、銀ギツネの養殖が始めるより前に、アイヌ語の中に黒いキツネを意味する言葉があったのです。
Tiel antaŭ ol oni breadis arĝentan volpon, troviĝis vorto signifanta nigran volpon en la ajnua lingvo.

Hokkaidôritu-Eisei-kenkyûzyo or un Uraguti Kouzi nispa ene yaynu hi;
北海道立衛生研究所 オㇿ ウン 浦口宏二 ニㇱパ エネ ヤイヌ ヒ;

北海道立衛生研究所の浦口宏二さんは、次のように考えています;
S-ro URAGUĈI Kouĝi pensas jene;

Kunne situmpe neya kunne sumari neya kunne cironnup neya, aynu itak ani "gingitune" a=eporose hi ne nankor, sekor yaynu wa an ruwe ne.
クンネ シトゥㇺペ ネヤ クンネ スマリ ネヤ クンネ チロンヌㇷ゚ ネヤ、アイヌ イタㇰ アニ "銀ギツネ" アエポロセ ヒ ネ ナンコㇿ、セコㇿ ヤイヌ ワ アン ルウェ ネ。

このkunne-situmpe やら、kunne-sumariやら、kunne-cironnupが銀ギツネのことではないかと。
Li pensas, ke aŭ kunne-situmpe aŭ kunne-sumari aŭ kunne-cironnup estas arĝenta volpo.

Ecioka or ta, kunne sumari neno an pe a=koyki amkir kur an ya?
エチオカ オㇿ タ、クンネ スマリ ネノ アン ペ アコイキ アㇺキㇼ クㇽ アン ヤ?

昔、猟で、黒ギツネのようなものを獲ったり、
Iam ĉu vi spertis ĉasi beston kiel nigran volpon?

Ora, pon hi ta nukar amkir kur an ya?
オラ、ポン ヒ タ ヌカㇻ アㇺキㇼ クㇽ アン ヤ?

子供のころにこれを見た人はいないでしょうか?
Aŭ ĉu troviĝas homo vidinta ĝin en sia infaneco?

Nep ka amkir kur an yakun, tan URL or un syasin nokaha anak e=nukar sumari neno an pe ne ya ka, Uraguti nispa nure wa i=kore yan.
ネㇷ゚ カ アㇺキㇼ クㇽ アン ヤクン、タン ウルル オㇿ ウン 写真 ノカハ アナㇰ エヌカㇻ スマリ ネノ アン ペ ネ ヤ カ、ウラグチ ニㇱパ ヌレ ワ イコレ ヤン。

もし、そういう方がいらっしゃいましたら、次のURLにある写真のキツネと同じかどうか、浦口さんにお知らせください(TEL 011-747-2769) 。
http://aynuitak.at-ninja.jp/silverfox3.jpg
http://aynuitak.at-ninja.jp/silverfox4.jpg
Se troviĝas homo sprtianta tiel, bv. informu al s-ro URAGUĈI, ĉu ĝi estas sama kiel vulpo en bildo de jena URL.


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]